lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
3 tém, a 57 reakcií.
Včera pribudlo:
3 tém, a 52 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Pondelok, 23. Október, , Dnes oslavuje Alojzia
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Vedeli ste, že...

  Spracoval(a) : Beata
Dátum : 24.3.2011
späť
Späť

Poslať
 

Štatistiky v súvislosti s chronickým žilovým ochorením

  • príznaky chronického žilového ochorenia postihujú až 65 % (DZŽ 2010) slovenskej populácie
  • 75 % pacientov s chronickým žilovým ochorením zostáva neliečených
  • s vekom vzrastá výskyt u obidvoch pohlaví a aj závažnosť ochorenia
  • výskyt je vyšší u žien ako u mužov v pomere 2:1
  • najčastejšie sa nachádzajú na dolných končatinách, ale môžu sa objaviť aj v oblasti konečníka (známe ako zlatá žila, odborne nazývaná hemoroidy), v malej panve (oblasť maternice) alebo pažeráka (pri ochorení pečene)

 

 

Najčastejšie subjektívne príznaky chronického žilového ochorenia, ktoré pacienti uvádzajú:

  • pocit „ťažkých nôh“
  • únava dolných končatín
  • pocity horúčavy prípadne naopak pocit chladu
  • svrbenie kože
  • kŕče v lýtkach
  • zvýšená potivosť
  • bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí)
  • opuchy

 

 

Ako chronické žilové ochorenie vzniká

V dolných končatinách fungujú tri žilové systémy: hlboký, povrchový a spojovací. Ak je náš cievny systém zdravý, krv v ňom prúdi z povrchového - cez spojovací - až do hlbokého systému. Ak je však povrchový žilový systém poškodený, objavia sa žilové ochorenia. Vyskytujú sa kdekoľvek na predkolení, menej na stehne alebo na zadnej strane lýtka. Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces urýchľuje aj zamedzenie odtoku žilovej krvi z dolných končatín.

 

Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. Všetko to spôsobuje hromadenie krvi predovšetkým v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých cievach – venulách, kapilárach a lymfatických cievach. Dochádza k spomaleniu krvného prietoku, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií a následne vzniká zápal.

 

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je viac priepustná, dochádza k presakovaniu plazmy do okolia a k následnému preťaženiu lymfatických ciev, k prekročeniu ich transportnej kapacity – a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo a v dôsledku zhoršeného prísunu živín vznikajú zmeny kože, ktoré môžu viesť až ku vredu predkolenia.

 

Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie napomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Postupne dochádza k prenosu žilového pretlaku aj do malých ciev a kapilár, čo má za následok vznik opuchu nôh, neskôr sa zhoršuje aj výživa kože, zvyšuje sa jej pigmentové stmavnutie, koža sa oslabuje a zle hojí. V najvyššom štádiu vzniká vred predkolenia (žilového pôvodu).

 


 

 

Závažnejšie štádiá žilových ochorení

Neliečenie počiatočných fáz žilových ochorení má za následok rozvoj ochorenia do závažnejších klinických štádií, medzi ktoré patria:

 

Kŕčové žily (varixy) sú abnormálne rozšírené, vakovité a kľukaté žily (cievy vedúce krv smerom ku srdcu). Lekársky termín „varixy“ označuje žily hrubé viac ako 3 mm, ktoré sa nachádzajú buď na viditeľných miestach (dolné končatiny), alebo na neviditeľných miestach (pažerák, u žien napr. okolo maternice v panve).

 

Zápal žíl sa najčastejšie prejavuje na dolných končatinách. V prípade spomalenia toku krvi v žilách, priameho poškodenia steny žily, prípadne ak dôjde k zrážaniu krvi v žilách, dochádza k upchaniu žilového priesvitu, čo je spúšťací mechanizmus pre zápal žíl. V zásade sa delí na zápal povrchových žíl (tromboflebitída) a zápal hlbokých žíl (flebotrombóza).

 

Lymfedém (opuch, spôsobený nahromadením tekutiny pod kožou) vzniká vtedy, keď lymfatický systém nie je schopný v dostatočnej miere odvádzať stále sa tvoriaci tkanivový mok. Opuch sa môže objaviť prakticky kdekoľvek na tele, ale najčastejšie postihuje horné a dolné končatiny.

 

Žilové vredy predkolenia sú v najväčšom počte prípadov (73 %) najťažšou komplikáciou chronickej žilovej choroby. Spôsobuje ich dlhodobý žilový pretlak, ktorý vedie až k popraskaniu kože a odumretiu tkaniva. Za počiatočnú príčinu sa považuje opuch, ktorý vznikne dlhodobým tlakom a ten potom bráni dostatočnému vyživovaniu pokožky tela. V podkoží sa hromadí farbivo z odumretých červených krviniek a to potom vedie k fialkastým pigmentovým škvrnám. Postupne dochádza k vzniku vredu a infekcii. Najčastejšie postihujú oblasť okolo členku a sú sprevádzané pálčivou a neutíchajúcou bolesťou. Vred predkolenia predstavuje chronické ochorenie s častými recidívami, spravidla s dlhou dobou hojenia.

 

 

Hemoroidy

Veľmi častou chorobou žilového pôvodu je aj hemoroidálne ochorenie, známe tiež ako „zlatá žila“. Polovica pacientov s ochorením žíl prekonala aspoň raz v živote aj túto chorobu. Vo veku nad 50 rokov ňou trpí takmer polovica populácie. Hemoroidálne ochorenie (nazývané aj jednoducho „hemoroidy“) vzniká opuchom, zápalom a poškodením žilových pletencov na vnútornej strane análneho otvoru. Podobne ako chronické žilové ochorenie aj hemoroidálne ochorenie je postupujúci chorobný stav, ktorý výrazne znepríjemňuje každodenný život pacientov.

 

 

Ako prebieha vyšetrenie pri chronickom žilovom ochorení

Základom diagnostiky chronického žilového ochorenia je anamnéza a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji a poležiačky. Lekár tak získa základný obraz o ochorení, pričom si všíma všetky navonok badateľné zmeny na koži a prípadné opuchy.

 

Najčastejšie sa využívajú neinvazívne vyšetrovacie metódy, ktoré vykonávajú praktickí lekári ako aj lekári iných špecializácií (internisti, chirurgovia, dermatológovia a pod.). Do tejto skupiny patria najmä ultrazvukové metódy (vreckové dopplerovské prístroje, duplexná sonografia), ktoré umožňujú lekárom nahliadnuť „pod kožu“ a preveriť prúdenie krvi žilami v dolných končatinách. Vyšetrenie pomocou Dopplerovho ultrazvukového prístroja sa robí v stoji, pričom ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu. Pacient je zväčša vyzvaný, aby zakašľal. Ak sa zistí spätný tok trvajúci dlhšie ako pol sekundy, nález sa hodnotí ako chlopňová nedostatočnosť. Ďalšou možnou metódou je duplexná sonografia, ktorá priamo zobrazuje žilový systém s prietokom krvi. Použitím tejto metódy možno odmerať a stanoviť presné miesto porušenej funkcie.

 

Invazívne vyšetrovacie metódy sa používajú len vo výnimočných prípadoch a vykonávajú ich špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Ich podstatou je meranie žilového tlaku krvavou cestou. Zo zobrazovacích metód tu patrí klasická kontrastná RTG flebografia, prípadne izotopová flebografia či CT venografia.

 

 

 

Liečba chronického žilového ochorenia

Liečba chronického žilového ochorenia v počiatočných štádiách patrí do rúk všeobecného lekára, v tých závažnejších štádiách do rúk skúseného angiológa či cievneho chirurga, ktorý zhodnotí pokročilosť ochorenia a určí optimálnu liečbu zodpovedajúcu aktuálnemu štádiu choroby. Musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby, ktorá má hlavne preventívny účinok, sa najčastejšie používajú nasledujúce spôsoby liečby:

-       kompresívna liečba pomocou elastických obväzov alebo kompresívnych pančúch (nahrádza to, čo samotná žilová stena stráca: pružnosť, pevnosť a schopnosť odolávať zvýšenému tlaku)

-       medzikamentózna liečba venofarmakami (sú to látky prírodného pôvodu, alebo syntetické látky, ktoré pôsobia na subjektívne príznaky žilových ochorení, ako je pocit ťažkých nôh, únava, kŕče, bolesti. Sú účinné najmä pri kŕčových žilách, chronickej žilovej nedostatočnosti, opuchoch, akútnom zápale povrchových žíl a hemoroidoch.)

-       skleroterapia (je to minimálne invazívna metóda odstraňovania rozšírených kŕčových žíl. Do povrchovej žily sa ihlou vstrekne látka, ktorá vyvolá jej zápal a upchatie, čo sa pri želanom efekte prejaví vymiznutím kŕčovej žily a zmiernením ťažkostí. Nevyhnutnou súčasťou tejto liečebnej metódy je nosenie kompresívnych pančúch.)

-       chirurgická liečba (je potrebná u pacientov, u ktorých nie je možné zvládnuť príznaky a prejavy chronickej žilovej nedostatočnosti. Predstavuje operačný zásah do žilového systému, pričom cieľom je minimalizovať jeho poškodenie. Klasickým chirurgickým metódam konkurujú moderné endovaskulárne metódy ako sú laserové a rádiofrekvenčné operácie. Ich výhodou je menšia bolestivosť po výkone.)

 

Iba skorá a správna liečba chronického žilového ochorenia môže zabrániť neskorším komplikáciám. Postupujúci charakter ochorenia si vyžaduje dlhodobú a komplexnú starostlivosť v každom klinickom štádiu ochorenia.

 

 

Rizikové faktory, ktoré zvyšujú šance na vznik žilových ochorení:

  • dedičná predispozícia
  • vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným)
  • ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
  • tehotenstvo (najmä opakované tehotenstvo) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, ide o kontrolovaný nárast
  • užívanie antikoncepcie alebo hormonálna  liečba
  • nadváha a obezita
  • nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien
  • nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch

 

  • horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
  • fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu cievnych stien)
  • strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)
  • prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie  formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená)

 

Každá osoba s chronickou žilovou nedostatočnosťou by mala poznať tieto vonkajšie faktory, pretože ich ovplyvnením je možné oddialiť až úplne vylúčiť vznik a zhoršovanie ochorenia. Ovplyvnenie rizikových faktorov tvorí neoddeliteľnú súčasť celkového liečebného režimu chorých.

 

 

 

 

8 tipov pre zdravé žily

  • Pohybujte nohami vždy, keď je to možné! Ak musíte dlho stáť či sedieť, robte si krátke prestávky, počas ktorých sa prejdete alebo aspoň krúžte nohami v členkoch.
  • Športujte! Najvhodnejšie športy sú tie, pri ktorých prichádza k rytmickému pohybu v členkovom kĺbe v kombinácii so svalovou prácou lýtkových svalov (turistika, beh, plávanie, tanec, bicyklovanie a pod.) Vyvarujte sa všetkých športov, pri ktorých dochádza k nadmerným otrasom či rozširovaniu žíl a následnému spomaleniu žilového návratu (tenis, zjazdové lyžovanie, vzpieranie).
  • Vyvarujte sa priamemu pôsobeniu tepla! Horúce kúpele, sauna, opaľovanie či horúce vosky by mali byť v prípade problémov so žilami úplným tabu.
  • Dbajte na zloženie vaše stravy! Strava by mala obsahovať veľa vlákniny naopak menej nasýtených tukov. Dbajte tiež na dostatočný príjem tekutín. Cieľom je predchádzať zápche a nadváhe, ktoré žilový systém zaťažujú.
  • Nenoste tesné oblečenie! Príliš tesné oblečenie tlačí na žily a braní žilovému návratu.
  • Nenoste obuv s vysokými opätkami a bez opätkov! Pre nohy je ideálna obuv s nízkymi 3 – 4 cm podpätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak k podpore žilového návratu.
  • Vždy keď máte možnosť, nohy si vyložte, aby ste podporili žilový návrat!
  • Neriešte problém gélmi, ktoré ho aj tak neodstránia! Hneď ako zaznamenáte bolesť nôh, opuchy, kŕče alebo sa vaše žily stanú viditeľné, vyhľadajte lekára.

Diskusia k článku:

ja som mala hemoroidy dlhšiu dobu, operácii som sa síce vyhla ale liečba bola dlhá náročná a aj celkom drahá, taký môj bežný typ na tento problém je gél hemostop, to bola moja okamžitá pomoc keď to bolo zlé
Neregistrovaný - Lenka, 29.9.2016 15:32, lentilka_17(`na`)zoznam.sk
Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
LADY emailom
V prípade že máte záujem pravidelne odoberať spravodajstvo z nášho servera, prosím zadajte vašu e-mailovú adresu a stlačte tlačítko Prihlás.

 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!