Na ten deň sa Júlia tešila už dlho. Do Vianoc chýbalo iba pár dní a jej priateľ Ľuboš chystal party. Nemalo to byť nič obyčajné. Ľuboš mal rád veci vo veľkom štýle a práve sa chystal osláviť svoje tridsiate narodeniny. 150 pozvaných hostí, všetci „dobre situovaní“ a každý musí mať masku.
Ako poznala svojho milého, určite nebude núdza o prekvapenia a o trochu nemravnosti. Ľuboš bol mimoriadne príťažlivý chlap. Tmavé, trochu zvlnené vlasy, zelené oči farby horského plesa, plné pery a neskutočné sebavedomie, ktoré stálo na pevných základoch. Za desať rokov sa mu podarilo stať majiteľom viacerých veľkoobchodov s potravinami a lekární. Rád používal vetu, ja sa zabávam a prachy idú.
Pravda bola taká, že väčšinou tvrdo drel a preto si občas musel dožičiť malý úlet. Toto mal byť jeden z nich. Deň D sa rýchlo blížil a Júlia musela vyriešiť dilemu, čo na seba. Malo to byť malé tajomstvo, pretože Ľuboš jej tiež nechcel prezradiť, čo bude mať na sebe on. Vraj, nech si ho nájde. Vedela, že od nej očakáva niečo skvostné, plné fantázie a erotiky.
Bude musieť byť najšarmantnejšia, najviac sexy, najnápaditejšia. Skrátka jedinečná. Keď obehla všetky požičovne na Slovensku a v okolitých krajinách a zistila stav, rozhodla sa pre masku v štýle Madam Pompadour. Korzet, zložito vyzerajúci živôtik, krinolína a neskutočne veľká sukňa so spodničkami a podivuhodnými podvliekačkami s volánikmi.
Pre istotu si pod túto kreáciu obliekla supermoderné tangá a podprsenku bez švov. Sedenie u kaderníčky bolo nekonečné. Kým jej ukecaná Zdenka vytvorila na hlave dekadentne provokatívny účes s lokničkami, myslela si, že sa zblázni. Výsledok však stál za to. Ak aj Júlia patrila do kategórie „sen každého muža“, tento účes to ešte zdôraznil.
Hoci aj zvyšok bol nadštandardný. Dlhé, štíhle nohy, krásne formovaný zadok, útly pás, veľké prsia a platinová hriva iba jemne šľahnutá zosvetľovačom. Dobové oblečenie podčiarkovalo všetky jej kvality. Výstrih bol plný do prasknutia a keď sa len troška zohla veselo z neho vykukovali ružové púčiky jej bradaviek, v páse bola štíhla ako presýpacie hodiny, široká sukňa síce nič neodhaľovala, ale dávala tušiť netušené dobrodružstvá...
Pozvánka sľubovala príjemný večer. Kto by odolal pozvaniu od Kráľa Slnka na karneval milénia, v továrenskej hale, kde na vás čaká radosť na každom kroku. Dobrý bol aj dodatok. Zbaľte si frivolnosť, veľa vášne a sexuálnej fantázie...čaká vás chaos!
Keď prišla na miesto činu, vyzeralo to pred starou továrenskou halou, ako vo filme. Na zanedbanom trávniku stál privátny autosalón pozvaných hostí. Medzi Ľubošových priateľov patrili páni zo smotánky, ktorí sa dočasne zmenili na rôzne druhy šeliem, pirátov, šľachticov, kurtizán, zvierat a politikov. Zatiaľ sa všetci zhromažďovali v hale. Vnútorný priestor bol rozdelený do kójí, ktoré ústili smerom k hlavnému parketu. Na všetkých možných aj nemožných miestach bolo prestreté Všade boli misy s jedlom a nápojmi. A hlavne veľa, veľa nepreniknuteľných masiek.
Hoci sa už zabávala vyše dvoch hodín, ešte stále neodhalila Ľuboša. Nálada však bola skvelá a fľaše sa vyprázdňovali, ako keby ich vylievali. A pritom sa všetci nalievali.
Júlia práve flirtovala s mimoriadne milým medveďom, keď zazneli fanfáry. Na hlavný parket vystúpil Ľuboš / oblečený za Ľudovíta XIV./ a predniesol reč. Vtom k nemu pristúpili dvaja chlapi s obrovskou tortou, keď im dal znamenie, spustili festival pyrotechniky. Po niekoľkých efektoch vyliezla z torty mierne umazaná, mimoriadne sporo odetá tanečnica a začala sa ovíjať okolo Ľuboša ako had okolo jablone.
Ľuboš nezaváhal a spolu s ďalšími „šľachticmi“ zo svojej družiny, začal olizovať šľahačku a krém z jej tela. Júliou prebehla vlna žiarlivosti a vzrušenia. Presne cítila, v bodoch po ktorých behal jeho jazyk, mrazenie. Nebolo to tak dávno, keď z jej tela odsával zvyšky Irish creamu, ktorým ju predtým bohato oblieval.
Tanečnica očistená mužskými jazykmi dosucha, do sucha sa zvíjala v rytme hudby. Na sebe mala už iba nohavičky. Ak sa dá ten miniatúrny kúsoček látky nazvať nohavičkami./ Pobožné babičky to nazývali pičdekel a už pri vyslovení toho slova sa križovali./ Júlia sa rozhodla, že sa okamžite musí dostať k Ľubošovi. Keď sa jej to napokon podarilo, zazrela v jeho očiach ohníčky vzrušenia.
Stačilo, že uvidel jej výraz, okamžite si ju pritiahol a začal jej bozkávať krk, plecia, prsia. Jeho dych voňajúci vínom sa neustále zrýchľoval. Mal rád suché vína a ona mala rada tú trpkú príchuť páchnuceho, horúceho dychu. Otáčal si ju ako vola na ražni a vždy znova a znova sa jej dotýkal. Keď sa o neho oprela, napriek sukniam a všetkým tým hlúpostiam pod nimi, jasne cítila jeho „kráľovské veličenstvo“ v stave najvyššej pohotovosti. Vtedy dal niekto povel hudobníkom a oni začali hrať krásny a dlhý slaďák. Ľuboš si ju privinul ešte tesnejšie a ona mu hladkala zadok. Pomaly sa pretancovali do kúta jednej z kójí. V miestnosti bolo ešte stále viac ako sto ľudí, no im dvom to bolo úplne jedno. Vedela, že túžbu svojho najdrahšieho po spojení musí splniť. Neodkladne. Vzrušoval ju aj ich „maškarný stav“. On kráľ a ona dáma, jeho kurtizána...
Prepracovali sa do rohu, kde ich zakrýval jeden zo stolov. Po chvíli, v ktorej si takmer vysali jazyky z útrob a zmiešali svoje sliny tak dokonale, že ich DNK zbledla od hrôzy, sa miestnosť plná ľudí, hudba a všetci známi zliali do horúceho víru, ktorý ich unášal k nebesám a potom púšťal na zem.
Vtedy pocítila, že Ľuboš ju pritíska ku stolu a roztrasenými prstami sa snaží dostať pod všetky historické sukne. Pod nimi ho čakalo príjemné prekvapenie. Volánikové „bombarďáky“ síce siahali až po Júliine krásne tvarované kolená, ale na tom najstrategickejšom mieste v nich bola dierka.... Pod ňou už boli iba tangá tenučké ako pavučinka... Oslávenec spustil svoje kráľovské nohavice na kolená a utopil sa v mori látky. Až sa zľakla, že sa cez tie metre bastistu, saténu a hodvábu nedostane. Keď pocítila, ako jej látka padá cez hlavu, musela sa zasmiať. Spomenula si na kreslené vtipy, ktorými ju rozosmievali pubertálni spolužiaci. Na všetkých mala Káča sukne cez hlavu, aby sa čert dostal do tej správnej diery.
Napriek zábavnej spomienke bola jej túžba bola omnoho divšia, ako kedykoľvek predtým. Srdce jej búšilo ako zvon a do ucha mu šepkala tie najperverznejšie výzvy, občas okorenené nadávkou. Možnosť odhalenia v nej prebúdzala spiacu šelmu. Netrvalo dlho a tichý výkrik prezradil kráľovské preniknutie do cudzieho územia.
Hoci sa to neustále opakovalo, na slasti jej to neubralo. Začala prirážať, ako keby ležala na snehu. Trvalo to len pár minút...keď obaja, v tej istej chvíli, vzlietli na krídlach horúcej vlny, ktorá zaliala ich loná.
Rýchle si napravili kostýmy, kradmým zrakom skontrolovali okolie a s rýchlo pulzujúcim tepom sa vrátili na parket.
Teraz si už bola Júlia istá, že tá čubka z torty, nemá šancu.