Nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, slabá fyzická zdatnosť a až trinásť percentný výskyt nadváhy. Aj to sú výsledky skríningovej fázy preventívno-vzdelávacieho projektu Go Fit, ktorý realizuje Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej - Vzdelanie a zdravie pre všetkých na dvoch bratislavských a dvoch hlohoveckých základných školách. Nie veľmi pozitívne štatistiky poukazujú na neodkladnú potrebu vzdelávania a prevencie takzvaných civilizačných ochorení, ktorých predpoklady vzniku sa vytvárajú už v ranom veku.
Účelom skríningovej fázy projektu Go Fit, ktorá prebehla na jeseň v roku 2010, bola identifikácia a vyhľadávanie skrytých rizík civilizačných ochorení, a to prostredníctvom informácií o zdravotných parametroch, fyzickej zdatnosti, stravovacích návykoch a pohybovej aktivite detí vo veku od šesť do pätnásť rokov. Okrem meraní zdravotných parametrov, ktoré prebiehali v priestoroch škôl, sa deti zúčastnili aj dotazníkového prieskumu, do ktorého boli zapojení aj ich rodičia. Dotazník bol zostavený i pre pedagógov, ktorí boli rovnako ako deti, zapojení do meraní zdravotných parametrov.
Celkovo zaznamenala skríningová časť projektu veľmi priaznivú odozvu o čom svedčí aj fakt, že sa jej zúčastnilo takmer 80 % detí, 50 % rodičov a až 90 % pedagógov.
„Mimoriadne nás teší aktívny prístup škôl, vďaka ktorému sa nám podarilo do doterajších fáz projektu zapojiť taký veľký počet detí, rodičov a učiteľov. Vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu je dôležité poslanie pre nás všetkých. Jeho cieľom je lepší základ do budúcnosti našich detí, a preto si zasluhuje obzvlášť výnimočnú pozornosť,“ uviedla manželka prezidenta Slovenskej republiky pani Silvia Gašparovičová.
V rámci projektu prebieha počas celého školského roka 2010/2011 pravidelná dodávka jabĺk pre žiakov a pedagógov zapojených škôl. Hlavným cieľom projektu Go Fit je zvýšiť povedomie o zdravom životnom štýle, motivovať k zdravému stravovaniu a pravidelnej pohybovej aktivite nielen deti, ale aj ich rodičov. Mnohé z výsledkov, ktoré prieskum priniesol, poukazujú práve na fakt, že naša mladá generácia disponuje nevhodnými stravovacími návykmi, ktoré v kombinácii s nedostatkom fyzickej aktivity vytvárajú predpoklad na výskyt takzvaných civilizačných ochorení v staršom veku. Podľa výsledkov prieskumu až 13 % detí trpí nadváhou a 5 % dokonca obezitou, pričom čísla majú s vekom stúpajúcu tendenciu. Zistený výskyt nadváhy u detí je alarmujúci, pričom sa ukázalo, že nadváha trápi viac chlapcov ako dievčatá. „V minulosti bola nadváha a obezita vo väčšej miere problémom žien. V posledných rokoch však nadváha u mužov stúpa, a to už od mladého veku, čo dokazujú i výsledky prieskumu. Na základe skúseností z Poradne zdravia môžem povedať, že muži menej akceptujú odporúčania v oblasti zdravej výživy, čo sa pravdepodobne odráža i v správaní chlapcov,“ hovorí MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva hl. mesta SR Bratislavy a zároveň dodáva: „Mladšie deti sú výraznejšie usmerňované v stravovaní rodičmi a vo vyššej miere navštevujú školskú jedáleň, ktorá zabezpečuje komplexné a vyvážené stravovanie. Staršie deti majú tendenciu modelovať si stravovanie samé, čo často spôsobuje, že strava nie vždy zodpovedá požadovaným kritériám. Aj preto nám výskyt nadváhy s vekom detí stúpa.“
Práve na stravovaní detí v školskej jedálni je možné vidieť preferencie, ktoré sa s vekom rapídne menia, nakoľko takmer o polovicu menej detí na 2. stupni ZŠ v porovnaní s deťmi na 1. stupni ZŠ uvádza, že sa stravuje v školskej jedálni. Naopak, s vekom rastie popularita domáceho stravovania, ktorá často nie je úplne najvhodnejšia.
S vekom sa pomerne výrazne mení celková skladba jedálnička našich detí. Zatiaľ čo viac ako polovica detí do desať rokov konzumuje denne syry a takmer polovica mlieko a mliečne výrobky, u starších detí toto percento klesá takmer o polovicu. Pokles konzumácie mliečnych výrobkov je, žiaľ, u starších detí kompenzovaný nadmernou obľubou údenín.
Hoci mladším ročníkom chutia najmä múčne jedlá, staršie deti preferujú skôr mäso, pričom v obľube je najmä hydina (42 %). Zelenina nepatrí medzi obľúbené jedlá detí v žiadnej z vekových kategórií – v odporúčanej dennej dávke ju konzumuje iba 22 % detí. O niečo lepšie je na tom spotreba ovocia, avšak ani tu nie je denná konzumácia dostatočná. Viac ako zelenina a ovocie oslovujú deti sladkosti, slané pochutiny ako zemiakové lupienky či oriešky, sladené nápoje a „fast foodová“ strava. K tej sa aspoň raz týždenne dostane až 15 % školákov vo veku do desať rokov a 24 % žiakov od desať do pätnásť rokov.
Celková situácia v životnom štýle detí je o to kritickejšia, že ani fyzická aktivita nekompenzuje nevyvážený spôsob stravovania. „Fyzická zdatnosť detí je na veľmi slabej úrovni, čo logicky vyplýva z ich aktuálneho životného štýlu. Nedostatok pohybových aktivít je často výsledkom nie úplne pozitívneho rodičovského vzoru, v rámci ktorého výrazne absentuje príklad aktívneho pohybového režimu. Naopak, športové krúžky, ktoré deti navštevujú, nezaručujú kvalitnú a zdravú fyzickú kondíciu, pokiaľ nie sú šité na mieru veku a schopnostiam dieťaťa. Ak chceme úspešne predchádzať hrozbe civilizačných ochorení, zvýšenú pozornosť musíme venovať edukácii a prevencii už pri našich najmenších,“ dodáva MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Mimoriadny vplyv rodičovského príkladu na životný štýl dieťaťa a jeho návyky do budúcnosti je aktuálny tak v oblasti stravovania, ako aj v trávení voľného času a vzťahu k pohybu. Preto by malo byť spoločné stolovanie, kontrola stravovacích návykov dieťaťa a spoločné pohybové aktivity súčasťou bežného režimu rodiny.
„Výsledky skríningovej fázy projektu Go Fit nás len utvrdili v presvedčení, že je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť deťom a ich návykom v rámci celkového životného štýlu. Sme veľmi radi, že máme príležitosť podporiť dobrú myšlienku primárnej prevencie civilizačných ochorení a ukázať tak našim najmenším, že žiť zdravo sa oplatí,“ uzatvára Ing. Beáta Kujanová, komunikačná manažérka spoločnosti sanofi-aventis a Zentiva, hlavného partnera projektu Go Fit.
Význam vplyvu pedagógov na žiakov sa mnohokrát podceňuje a nevenuje sa mu dostatočná pozornosť.
Do skríningovej časti projektu Go Fit boli preto okrem detí a ich rodičov zapojení aj učitelia. Výsledky ukázali, že často značne stresujúce prostredie má vplyv na zdravotný stav pedagógov. Takmer štvrtina z nich má zvýšený krvný tlak a dokonca viac ako 50 % z nich má zvýšené hladiny cholesterolu a cukru. Nadváha až obezita trápi pedagógov ako v hlavnom meste, taj aj v menšom okresnom mestečku.
Nakoľko jedným z hlavných cieľov projektu je podpora pohybových aktivít detí a ich rodičov, jeho motivačná fáza odštartuje posledný marcový víkend školskými kolami rodinných súťaží. V rámci štyroch po sebe nasledujúcich víkendov si budú môcť rodiny zmerať svoje sily v niekoľkých jednoduchých súťažiach. Projekt vyvrcholí v máji pri príležitosti Svetového dňa „Pohybom k zdraviu“, počas ktorého budú medzi sebou súťažiť zapojené školy a víťazná z nich získa finančný príspevok na rekonštrukciu športovísk školy.
