V každom z nás je zakódovaný celý rad určitých rytmov. Pritom celkom zjavných. Takými sú, napríklad, rytmus tepu srdca či rytmus dýchania. Ale i tých, ktoré, hoci si ich vždy neuvedomujeme, prebiehajú vo vnútri nášho tela a vážne ovplyvňujú jeho fungovanie: rytmy prílevu a odlevu hormónov, imunitných buniek, elektrolytov a aminokyselín.
Tieto biologicky podmienené cykly zmien – biorytmy – prebiehajú v určitom čase, a preto sa aj o nich hovorí ako o vnútorných hodinách organizmu.
Ak im porozumieme a naladíme sa na ich frekvenciu, môžeme tým výrazne ovplyvniť svoje zdravie, znížiť zdravotné riziká a skvalitniť svoj život.
Ráno nie tak zhurta: Pre mnohých z nás to nie je žiadne tajomstvo, iný zase vôbec netušia, že napríklad počas spánku sa zníži krvný tlak a telesná teplota poklesne až o stupeň oproti poludňajšej teplote, v končatinách sa nahromadí krv. A naopak, keď sa prebudíme, vzrastie počet tepov za minútu, cievy sa stiahnu, krvný tlak stúpne, zároveň sa zníži prívod krvi do srdcového svalu. A tu je dôvod na varovanie“ dajme si pozor na prudký prechod zo spánku do bdenia, bleskové vyletenie z postele a uponáhľané ráno bez raňajok. Napokon, nie náhodou ráno prichádza k srdcovým záchvatom častejšie, ako počas zbytku dňa. A tak si zopakujme, čo od seba môžeme očakávať v priebehu dňa:
Dopoludnia: Pozvoľný ranný rozbeh je nasledovaný nárastom energie, darí sa krátkodobej pamäti, duševné pochody prebiehajú najrýchlejšie. Tento čas je vhodný na príjem nových informácií, rozhodovanie i na krátkodobý, ale intenzívny tréning.
Krátko popoludní: Dochádza k útlmu, merateľnému úbytku energie a výkonu. Naši predkovia vedeli prečo si po obede dopriali „siestu“. Krátka prestávka by bola ideálna aj pre nás, ak však nie je možná, mali by sme si dopriať aspoň pauzu, zmenu činnosti alebo hoci krátky, ale odpočinok.
Popoludní: Ďalšia vlna nárastu energie a výkonnosti. Teraz však trvanlivejšia a stálejšia ako v dopoludní – stálosť výkonu nadobúda vyššie hodnoty, naše reakcie sú rýchle a pohotové. V tomto čase sa u nás prejavuje najvyššia manuálna zručnosť.
Večer: Doba asi medzi šiestou a pol deviatou večer mimoriadne praje dlhodobej pamäti. Šanca pre študentov, aby si práve v tejto dobe pripomenuli a zafixovali to, čo sa dopoludnia dozvedeli na vyučovaní a prednáškach. Je to optimálny čas na štúdium , ale už nie tak vhodný na silové zaťaženie. A teraz pozor: podvečer prináša zvýšené riziko pre osoby trpiace kardiovaskulárnymi chorobami. Takisto treba byť opatrný pri narábaní s alkoholom – okolo siedmej má totiž naša pečeň najväčšie problémy a jeho likvidáciou.
Noc: S príchodom neskorých nočných hodín značne klesá odolnosť voči bolesti a aj mozog si už chce oddýchnuť. A tak je najvyšší čas uložiť sa do postele a dopriať organizmu priestor na regeneráciu, ktorá zrejme súvisí aj s vyššou produkciou rastových hormónov, ktorá najmä v prvých dvoch hodinách spánku dosahuje maximálne hodnoty. A po polnoci nastáva ten pravý čas per našu pleť. V hodinách po nej prebieha najintenzívnejšia regenerácia buniek v pokožke.
Medzi nocou a svitaním: Práve tá chvíľa medzi nocou a svitaním býva častejšie než iné hodiny dňa kritická a rozhodujúca pre stav pri ťažkých chorobách. Dochádza v nej ku zvratom , býva aj chvíľou najhlbších depresií a aj nekonečne dlhá pre chronických nespavcov.