V britských domoch „hučí“ televízor denne viac ako päť hodín. Tvorí kulisu pri jedle, čítaní, domácich úlohách, domácich prácach, telefonovaní, varení. Dve tretiny rodičov sa priznalo, že používajú televízor ako „vychovávateľku“. Teda, k nemu posadia deti, aby ich zabavili , keď majú prácu.
Napriek tomu, 67 % Britov je presvedčených, že len málokedy je v televízii program, ktorý sa oplatí sledovať. Vo vekovej skupine nad 55 rokov zastáva tento názor až 74% opýtaných. Iba 2% divákov si kúpili nový prijímač, aby mohli sledovať viac kanálov. Najväčšej popularite medzi Britmi sa tešia dokumenty, šport a filmy.
Relácie, pri ktorých kamery sledujú uzatvorenú skupinu ľudí niekde na ostrove alebo v opustenom dome, tzv. "Reality TV", prehrali na celej čiare, rovnako ako rodinné súťaženie, hoci v tabuľkách sledovanosti sa držia na popredných miestach. Rozpor sa dá vysvetliť tým, že respondenti sa neradi priznávajú k tomu, že pravidelne sledujú takúto perverznosť.
Prieskumy sledovanosti ďalších európskych televízií dokazujú, že diváci majú najradšej komédie, romantické filmy, akčné filmy, talkshows..., čo v podstate platí aj o Slovensku.
Väčším problémom ako , čo pozerať, je, prečo pozerať? U nás i vo svete narastá telemánia do obrovských rozmerov a keďže ide tiež o závislosť, dobré je poznať jej príznaky.

Všetko je v poriadku , kým na schôdzky s priateľmi nechodievate neskoro alebo vôbec. Nemôžete sa venovať domácim prácam, lebo by vám, nedajbože, ušiel jeden diel nekonečného seriálu. Celý týždeň sa bojíte nudného víkendu, lebo v televíznom programe vás nič nezaujalo. Keď k vám príde návšteva potajomky sledujete hodiny a nenápadne prerušujete rozhovor, aby ste stihli úvodné titulky vášho zbožňovaného zábavného programu. Keď sa náhodou pokazí televízor, vnímate to, ako keby vám odcestoval priateľ. Každý program, ktorý ste prepásli pokladáte za nenahraditeľnú škodu. Vtedy je jasné, že ste otrokom televízora, ktorého program začína ovplyvňovať aj vašu náladu.

Komu hrozí závislosť?

Najčastejšie sa k televízoru uchyľujú osamelí ľudia, ktorí si myslia, že im nahradí spoločnosť priateľov a očistí byt od tichej a temnej atmosféry. Ale klamú len sami seba. Sklenená obrazovka a trocha elektroniky nám nikdy nemôžu nahradiť stretnutia s priateľmi alebo iné zábavy, ktoré človek v živote môže zažiť. Nielenže ničomu nepomôže, ale dokonca len prehlbuje pocit samoty. Takýto útek od problémov nič nerieši. Veď televízoru sa aj tak nedá prihovoriť, a ak sa aj prihovoríte, určite vám neodpovie, nepodporí vás, nepoteší vás. Nenájde vám priateľov, ani lásku. Ak postupom času strávite pri televízore niekoľko hodín denne, postupne sa sami začnete vyhýbať spoločnosti. To spôsobí, že budete ešte horšie komunikovať s okolím a stanete si dobrovoľne na štartovaciu dráhu začarovaného kruhu.
Poviete si, že zaujímavé programy rozširujú váš obzor. Áno to je pravda, ale priznajte si, že ste sa už niekedy pristihli, ako ste za sebou sledovali dokumentárny film, športovú stanicu, historický film, akčný film, mystérium, láskanie a nekonečný juhoamerický seriál. Z toho všetkého ste si už napokon nič nepamätali, lebo táto nestráviteľná zmes vám zanechala v hlave iba neporiadok. Je dobré ,ak vám ešte napadne , že ste zbytočne premárnili, v dnešnej dobe tak drahocenný čas, a že vonku už vychádzajú ranné zore, ktorých krásu ste ani nezaregistrovali.

Pokračovanie zajtra



Debilizátor
Televízor nie je len zlodej času, ale váš život aj duševne ochudobňuje. S priateľmi sa rozprávate hlavne o tom, čo ste včera videli v televízii a čo si o tom myslia oni. Televízor sa často stáva aj hlavnou autoritou. Ak chcete dokázať, že máte pravdu poviete:“ Je to tak, ja som to videl v televízii.“ je to časté a je to začiatok konca alebo trvalé zaradenia sa do stáda.
Ďalším nebezpečím je extrémne vžívanie sa do života seriálových a filmových hrdinov. Nebezpečné je, uveriť , že všetko sa aj v živote končí happyendom, tak ako na plátne. A že zlo bude vždy potrestané a dobro nesmrteľné. Niekedy sa stáva, že mladší diváci sa natoľko spoja s charakterom ich akčného hrdinu, že ho začnú napodobňovať , čím neublížia iba sebe, ale aj svojmu okoliu.
Preto majte vždy na pamäti, a vysvetlite to aj svojim deťom, že televízor žerie váš čas a že filmy a seriály sú dielom režiséra a nie skutočného života. napriek tomu, že s prichádzajúcou jeseňou význam televízora stúpne, skúste sa od neho odtrhnúť a z doteraz najdôležitejšieho zariadenia bytu spraviť len zariadenie na občasné rozptýlenie alebo poučenie. Neustály informačný šum totiž iba zvýši vašu nervozitu a nevyrieši vaše problémy.

Ako na to ?

Nezapínajte televízor hneď po vstupe do bytu.
Vyberajte si programy, ktoré chcete sledovať. Po ich skončení prístroj vypnite, nečakajte , či niečo dobré ešte nebude a nesurfujte po kanáloch. V momente, keď sa začnete pri vybranom programe nudiť, vypnite televízor.
Organizujte si svoje večerné programy tak, aby v nich bolo čo najmenej hluchých miest. Návšteva priateľov, rozhovor s deťmi, spoločenské hry, knihy a časopisy, vhodne nahradia pasívny oddych pri telke. Nesledujte programy ostatných členov rodiny. S manželom šport a horory, s dcérou komédiu a a babičkou seriály. Vždy keď zabudnete zapnúť televízor, uvedomte si ten krásny pocit, že sa skutočne nič svetaborné nestalo. O nič ste neprišli, naopak niečo ste urobili, s niekým ste boli, niekto vás potešil a niekto nahneval. V skutočnom živote. Bez scenára a vymyslených postáv.