1 – Dôverčivosť

Ľudstvo prežilo a vyvíjalo sa iba vďaka tomu, že si vypestovalo akýsi šiesty zmysel, ktorý sa volá nedôverčivosť. Vďaka nemu ešte predtým, ako niekoho vpustíme do svojho bytu, sa najskôr pozrieme cez priezor a opýtame sa prísnym hlasom: ,,Kto je tam?“ , keď si podávame ruky, skúmame sa navzájom, veríme na „prvý dojem“, nechodíme v noci na nebezpečné miesta, nedráždime zbytočne nebezpečných ľudí. Žiaľ, tento prastarý inštinkt zoči-voči televízii načisto zlyháva. Možno preto, že nepatrí k atavizmom v nás. Bezmyšlienkovite zapíname televízor a z neho do nášho bytu – ba priam rovno do obývačky a spálne – vchádzajú celkom cudzí ľudia, zavalia nás svojimi problémami, vraždia sa ako na bežiacom páse, milujú sa rovnako často a intenzívne, podľa pokynov režiséra, zvracajú, nadávajú, trepú sprostosti a my sa usmievame a hovoríme: ,,Ale nech sa páči, poďte ďalej a šírte tu zlobu a negatívne myšlienky.“

2 – Umelosť

Títo ľudia na dôvažok vôbec nie sú skutoční. V reálnom živote sa volajú celkom inak, chodia inak oblečení, sú menší (po zobutí podpätkov), plní vyrážok (po zmytí púdru), ponurí (po odlepení úsmevu) a vôbec nie takí múdri (po odložení textu, ktorý im napísal niekto iný). Nemajú také osudy ani problémy, pre ktoré ich ľutujeme, alebo sa s nimi smejeme, či plačeme. Všetci to vieme, ale nič nám nebráni nadchýnať sa ich umelým výzorom , túžiť sa im podobať, žiť ako oni, smiať sa a plakať s nimi.

3 – Vzdelávanie

Televízia nás, okrem iného, aj učí. Môžeme sa z nej naučiť cudzie jazyky alebo nové cviky, spoznať druhy zvierat žijúce na ostrovoch Galapágy, ale najlepšie a najrýchlejšie sa pri študovaní televízie môžeme naučiť, ako prežiť v tvrdých podmienkach, čiže ako dať druhému po papuli, ako sa prenasledovať autami, ako pripútať človeka k radiátoru a ako ho mučiť a pritom zabúdame, že nie sme ani gangstri ani skorumpovaní policajti. Pozor! Počet takto vzdelaných televíznych doktorov alebo profesorov vo večerných uliciach prudko narastá! Na cestách sa im už takmer nedá vyhnúť.

4 – Reklamy

Reklama je pesnička zložená z troch tónov a štyroch slov, ktoré akýsi blázon spieva po celý deň, bez prestávky, bez dôvodu, bez vydýchnutia, doplnená je spolu nesúvisiacimi obrázkami a textami. Takmer vždy s agresívnymi príkazmi: Keď musíš, tak, musíš!, Kašli na imidž, počúvaj smäd! Pustená o pár decibelov silnejšie, aby si ju vypočul, hoci nechtiac, aj ten intelektuál, ktorý sa niekde ukryl s knihou a nečumí na prijímač. Všetci to vieme a podliehame.


5 – Informácia

Je to tak. Na sklonku dňa, keď slnko lahodne zapadá a zlatým popraškom sa lúči s horami, vtedy, keď sa vtáčiky ukladajú k spánku, keď okolo rozsvietených lámp krúžia nočné motýle, keď matka bozkáva dieťa na dobrú noc a na stole sa zlatisto ligoce čaj....práve v tej chvíli televízor informuje: ,,Dnes prišlo k leteckej katastrofe, pri ktorej zahynulo 250 ľudí, ale bola omnoho menšia ako zemetrasenie, pri ktorom zahynulo 2500 ľudí, ktoré si vyžiadalo menej obetí ako epidémia, ktorá je menej nebezpečná ako eventuálna kolízia s blížiacim sa meteoritom alebo vojna, ktorá nás čaká./ My sa tešíme, že sme pri tom neboli/ A teraz počasie. Zajtra bude daždivo, na ročné obdobie príliš chladno, biostupeň 3 bolesti hlavy a únava. Milí diváci, teraz sa s vami lúčime a želáme vám príjemný večer. To želanie, samozrejme, nemôže byť po toľkých katastrofách úprimné, ale za ten plat by moderátori povedali hocičo. Heslo znie: Radšej tárať v najbezvýznamnejšej televízii, ako pracovať v najvýznamnejšej fabrike.


6 – Zábava

Keď sme si už na obrazovke obzreli štósy znetvorených mŕtvol, môžeme sa trocha potešiť zo sledovaním rozjarených, rozosmiatych ľudí, ktorí sa vynikajúco zabávajú (ktovie na čom?), lebo nám divákom to také vtipné takmer nikdy nepripadá. Keďže to robia za naše peniaze a za peniaze z tej nevkusnej reklamy, nečudujme sa im. Aj nám by bolo veselo pri pomyslení na honorár, ktorý dostanú za svoje nemúdre a neveselé správanie, najmä ak sa podelia s dramaturgom. Nebojte sa, že si neuvedomujú, že sú slabí. Vedia však, že televízory nevypneme, oni budú mať sledovanosť, tá zabráni šéfredaktorom, aby sa ich zbavili. Tak si sami kopeme hrob a možno už nikdy nezistíme, čo je dobrá zábava.

7 – Diskusie.

Aj tie majú presné pravidlá: Obeť si nepohodlne sadne buď na šmykľavú pohovku alebo do prihlbokého kresla, či na krajíček niečoho brutálne moderného a na sedenia nevhodného a moderátor jej z vopred pripraveného papiera číta otázky, týkajúce sa skutočných alebo domnelých vád pozvaného. Nuž a ten sa pekne skrúca, vykrúca a potí / v páľave reflektorov /, tvári sa, že otázky neboli dohodnuté, čo sa sadistickému publiku veľmi páči. Netuší, že nič, čo by chcel a hlavne mal vedieť sa nedozvie. Na to moderátor ani respondent nemajú chuť, ani odvahu.

8 – Špecializácia

Nedajbože miešať si špecializáciu. Ak v televízii vystupujú napríklad odborníci na Bibliu, psychológovia atď. musia byť škaredí a šušľať. Ak sú to modelky, musia byť hlúpe. Ak je to vysielanie pre deti, dospelého musia obchádzať mrákoty – takto sa zachová aspoň nejaký poriadok, pretože inak by sa predsa všetko pomiešalo...takto môže na všetky právne otázky odpovedať jeden jediný právny expert, ktorý súčasne slúži aj ako sudca. Keby ho televízia vysielala častejšie, mohli by sme zrušiť súdy. Skvelý je aj pravidelne sa opakujúci mediálny expert a “ náš poslanec“ v parlamente riadený diaľkovým ovládačom.


9 – Pozitívne

Pozitívne programy, čiže dobré, ľudské, múdre a zaujímavé / ak sa také nájdu/, sú kvôli rovnováhe vysielané v noci medzi druhou a treťou hodinou alebo na inom kanály, poprípade ráno o šiestej.

10 – Umenie

Toho sa v televízii nedočkáte, rovnako ako profesionality. A tak je to správne. Potom by ste mali dôvod sedieť v zajatí imaginácie aj cez deň a zabudli by ste chodiť do práce.