Začal sa školský rok a pomaly máme za sebou prvé rodičovské združenia. Nie vždy naše deti spĺňajú predstavy , ktoré o ich správaní a výsledkoch máme. Napriek tomu, by sme nemali byť príliš prísni, alebo nespravodliví. Géniovia sa nerodia každý deň.

Štatistiky jasne varujú, že tak ako my prežívame denné stresy a hektiku doby, aj naše deti majú iné detstvo ako bolo pred dvadsiatimi rokmi. Štatistiky naznačujú, že aj ich nervy sú preťažené. Z Nemecka prišla správa, že  každé tretie dieťa medzi  jedenástym a osemnástym rokom svojho života prežíva občas rôzne fóbie a každé desiate ich prežíva denne. Výnimkou nie je ani fóbia paniky, ktorá vzniká najmä tým, že milovaný otec opúšťa rodinu. Dieťa sa so stratou nevie vyrovnať a celý ďalší život je v panike z toho, že všetko , čo nájde, mu opäť ujde, alebo to stratí.  Polovica detí sa nedokáže sústrediť, rastie pocit osamelosti, bezmocnosti, bezcennosti, neschopnosti prijať samého seba takého aký som, neschopnosti pochopiť vlastnú hodnotu a prichádza s tým spojený pocit menejcennosti. Narastá počet detí, ktoré pravidelne bolí hlava, sú nervózne bez zjavnej príčiny, okusujú si nechty, majú tiky, sú chronicky vyčerpané, alebo permanentne klamú len, aby sa zapáčili
Za tento stav môžu jednak rodičia, ktorí kladú neprimerané nároky na svoje deti, bez ohľadu na to, či môžu a dokážu vyhovieť ich požiadavkám. V druhom rade je to neustále preferovanie tzv. “dokonalých „ , nedostižných vzorov preferovaných v médiách a v reklame. Deti, ktoré nepochopia, že všetci nemôžu byť krásni a bohatí a rodičia ich nepodporia v tom, že ich čaro spočíva v…niečom inom, patria medzi najohrozenejšiu skupinu, ktorá navyše , svoje sklamanie zo života často rieši drogami, či pokusmi o samovraždu.