lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * 2024
  * 2023
  * 2022
  * 2021
  * 2020
  * 2019
  * 2018
  * 2017
  * 2016
  * 2015
  * 2014
  * 2013
  * 2012
  * 2011
  * 2010
  * 2009
  * 2008
  * 2007
  * 2006
  * 2005
  * 2004
  * 2003
  * 2002
       December
       November
       Október
       September
       August
       Júl
       Jún
       Máj
       Apríl
       Marec
       Február
       Január
  * 2001
  * 2000

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 0 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 1 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Piatok, 29. Marec, , Dnes oslavuje Miroslav
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Venujte sa deťom!

  Spracoval(a) : Andrej Reiner
Dátum : 17.10.2002
späť
Späť

Poslať
 

- Tati,  pozeráš sa na televíziu, rozprávaš sa so mnou, alebo spíš? – začul som dcérine slová z diaľky. Naozaj sa so mnou zhovára? Alebo sa mi to sníva?
Pravda, všetko sa začalo už ráno, keď sa mi dostala do rúk práca amerického autora  o čase, ktorí venujú v modernej vyspelej spoločnosti rodičia deťom. V USA je to v priemere sedem minút denne.  Prirodzene, obidvaja rodičia dokopy. Pousmial som sa nad americkou povrchnosťou a začal som rátať čas, ktorý som v poslednom čase strávil so svojim dieťaťom.  Minulý týždeň sa neráta, pretože som bol pracovne odcestovaný, predtým bol víkend, to sme spolu vlastne neboli, lebo predpoludním som bol na tenisovom turnaji, a keď som sa vrátil bola pre zmenu ona na aerobiku a večer išla na  diskotéku a v nedeľu dospávala a popoludní mala rande a večer som šiel na recepciu.... S manželkou nebola vôbec, pretože tá mala „ zastupiteľstvo „ ( vôbec neviem, čo to je ), potom službu ( neviem kde a akú )  a medzitým bola nezvestná ( neviem kedy a s kým, viem iba to, že sa medzičasom našla ). 

Doparoma, kde berú  americkí rodičia  na svoje deti sedem minút denne?!

Samozrejme, rozhodol som sa vstúpiť do seba, ba čo viac  vylepšiť americkú bilanciu aspoň na osem, možno aj viac minút. Pravda, musím to urobiť nenápadne, aby si dcéra nevšimla náhlu vtieravosť.

- Ták- začal som žoviálne po príchode domov, - aký si mala dníček?
 Dieťa vzhliadlo otrávene od knihy.
- Úžasný – rieklo prízvukom, ktorý naznačoval, že horší deň nemali ani na Titanicu.  -Tati, mohol by si zatvoriť, ťahá!?

Pozrel som sa na hodinky. Už som sa jej venoval pätnásť sekúnd. Dosť ma to vyčerpalo.  No nič, zotavím sa z toho.
Relaxoval som pri novinách, keď sa objavila.
- Tati, nevieš, kde je mama? Mám hrozne veľa učenia, a nemám čas si pripraviť zeleninový šalát.  Nemohol by si povedať mame, keď príde, aby mi urobila šalát?
Pripravil som dcére šalát. Venoval som tomu osem minút a dvadsaťtri sekúnd. Pravda, neviem, či sa to ráta, keďže dieťa pritom nebolo.  Asi nie.
- Tu máš šalátik, - vošiel som nesmelo do dcérinej izby so šalátom.
- Tati, ja v tom mám rada jogurt. Tati, prečo robíš veci, v ktorých sa nevyznáš?
- Som univerzálny ignorant,-  bránil som sa, - ale niečo robiť musím.
-  No tak dobre, - zahľadela sa kriticky. – Ale musíš to robiť tu?
Zarátal som si osemnásť dlhých sekúnd. Dokopy tridsaťtri.
Šalát zjedla. Potom telefonovala asi hodinu, prirodzene, nie so mnou. Potom si pripravila sladkosť a chrúmala ju  pri televízii.  Smel som sa pozerať, ale nesmel som rozprávať. Potom sa ma spýtala, či jej „ prispejem“ na šaty na stužkovú a či jej zaplatím aj ďalšie výdavky súvisiace s touto akciou. Keď vyriekla požadovanú sumu, zistil som, že mi nezostane na jej svadbu. Zarátal som si však ďalších šesťdesiattri sekúnd. Potom zmizla na rande. Je však možné, že išla na doučovanie,  vodičský kurz, alebo na angličtinu. Dnešné deti sú nevyspytateľné.  Vrátila sa pred polnocou, pripravila si jedlo a priniesla si ho k televízii. 
- Tati,  pozeráš sa na televíziu, rozprávaš sa so mnou, alebo spíš?
Zmobilizoval som posledné sily.
-Ssamozrejme, zzhováram sa ss ttebou. Uuusilovne kkkonverzujem, - prepletal som jazykom. – Zzaujíma ma, čo robíš, chcem ťa poznať, čo najlepšie, chccem ti odovzdať žživotné sskúsenosti, nnapokon je to moja ppovinnosť, ešte ssa ti mmusím dnes vvenovať aspoň jednu minútu a štyridsaťosem sekúnd.
- No, dnes to  nestihneš, - pozrela sa na hodinky. – Lebo je už zajtra.

 

 


Diskusia k článku:

Tento článok mi pri jeho čítaní vyčaril úsmev na tváry. Je to napísané humorme, ale pravdivo...Niekedy je fakt problematické odhadnúť kedy chcú byť naše deti samé, proste aby sme ich nevyrušovali :), a kedy naopak si našu pozornosť doslova vynucujú. Moja 5-ročná dcéra mi raz večer povedala:"mami podme sa porozpravať". Odvtedy sa jej sama občas opýtam, či sa nechce porozpravať. A verte mi berie to úplne važne...keď ju samozrejme nevyruším pri kreslení, malovaní, pri rozprávke v telke.:)
Neregistrovaný - Dana, 17.10.2002 10:23
áno, vrele súhlasím, deťom sa treba venovať neustále bez ohľadu na ich vek - ak keď je dieťa už dospelé, pretože rodičov stále potrebuje:-)))
Neregistrovaný - smile, 17.10.2002 12:54
Venovat sa môjmu 3ročnému dieťaťu hodiny denne, nie je taký problém, keď vidím tie dychtivé očká, ako len čaká, kedy sa budeme hrať a rozpravať. Veľmi ma to teší a často rozmýšľam ako dlho budem vlastné dieťa zaujímať. Kedy príde asi ten deň, keď budem mať dojem, že ho svojim záujmom viac otravujem... Obdivujem rodičov, ktorý si udržia kontakt aj so svojimi dospievajúcimi deťmi. Myslím tým plnohodnotný vzťah nad rámec bežných príkazov, zákazov a odovzdávania si najnutnejších informácií...
Neregistrovaný - Táňa, 5.9.2003 13:55
som zvedava ci by som naratala tych osem minut, kolko by sa mi mali moji rodicia venovat. ak do toho zaratam aj rozhovory ked chcu aby som nieco vybavila, upratala alebo si upravila cas aby som sa venovala aj "povinnostiam", mozno by to vyslo.. :(
Neregistrovaný - hadik, 23.6.2004 19:34
je to uplne pravdivy clanok, v dnesnej konzumnej spolocnosti, kedy na 1.mieste je televizor, pocitace..a ine vymozenosti nam nezostava vela casu na seba -na vztahy..a. tak aj ta spolocnost vyzera...odcudzujeme sa sebe, detom, manzelia navzajom...susedia, kolegovia. Zijeme si vo vlastnokmk uzavretom svete, kde si svoju nespokojnost pripadne spokojnost vylievame. Je to smutne...Ale predosle doby neboli o nic lepsie. CLovek je sam....a najviac to vidno na starych ludoch. Ti su uplne osameli, smutni, osumeli. Zlyhali sme- nasa ludska spolocnost. Ideme za vlastnym egom. Ale cas nam zasiate ovocie prinasa. Mali by sme sa vykaslat, na veci, peniaze, karieru, blahobyt - a viac sa venovat vztahom. Tie su najdolezitejsie. Aj život sa zlepší a skvalitni.
Neregistrovaný - Bambula, 30.8.2004 15:01
Danka, nechcem byt proptivna, ale spravne je na tvari.
Neregistrovaný - jana -autorka, 17.4.2005 14:54
jana -autorka: proptivna? Ides niekoho poucovat o pravopise ?!
Neregistrovaný - , 1.5.2005 21:44
Konecne clanok s pointou...
Neregistrovaný - , 2.5.2005 12:32
V USA venuju rodicia detom 7 minut denne??? No neviem kde chodite na taketo hlupe statistiky?! Praveze v Europe sa rodicia venuju detom menej ako v USA. Ten antiamerikanizmus je v Europe tak zakoreneny..... Nuz, vela stastia!
Neregistrovaný - Andrea, 15.2.2007 09:52
Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!