Nasledujúce sviatočné dni, chceme všetci prežiť v atmosfére blízkosti a radosti. Niekedy však stačí maličkosť a slávnostná nálada spľasne ako bublina. Chcete vedieť, ako sa – aspoň teoreticky – vyhnúť nepríjemným chvíľam počas rodinných stretnutí?

Ježiško myslí na všetkých
Aj u nás sa už zakorenil obyčaj pripájať k vianočným darčekom lístoček. Niekedy sú na ňom originálne vinše, niekedy veršík. Prelistujte si knižky s poéziou alebo aforizmami, určite sa vám podarí nájsť zábavný text. Dôležitý je nápad a nie vydané peniaze./ Na balíček primerosov je vhodné písať: Veľa šťastia v živote a do roka hŕbu plienok na plote./

Neplačme nad rozliatym vínom
Ak niekto nechtiac prevrhne pohár s vínom, nepatrí sa vzbudiť v dotyčnom pocit viny/ keď to bol posledný pohár, aj tak ho žiaľ neminie/. Neprerušujme prudko rozhovor pri stole, nevyvolávajme nervóznu atmosféru a odpusťme si hysterické výkriky typu: ,,Ježišmária, zachráňte ten pekný stolík!“ „Babička sa v hrobe obracia, keď vidí, čo robíš s jej obrusom.“   Takéto správanie svedčí len o jednom – o absolútnom nedostatku taktu. Nad rozliatym vínom treba povedať niečo vtipné / party končí, rozíďte sa ...  Aspoň sa napije aj drevo.../ a prejsť k realite. Pani domáca  by mala pokojne vymeniť  obrus a hostia by sa mali správať tak, akoby sa nič nestalo.

Televízor kazí náladu
Počas sviatočných stretnutí nezapínajme televízor. Skúste byť aspoň dve hodiny naozaj so svojimi blízkymi/ aj keby to mala byť svokra/, pospomínať a porozprávať sa bez  spoločnosti televízie.

Papuče a slávnostné oblečenie sa neznášajú
Topánky predstavujú neodmysliteľnú súčasť slávnostného odevu, ktorý si obliekame, ak ideme na vianočnú návštevu. Nabádať alebo dokonca nútiť hostí, aby si obuli domáce papuče, je výnimočne otrasný a nehygienický zvyk a svedčí iba o našej pohodlnosti. Existujú iba dve verejné miesta, na ktorých sú papuče povinné:  múzeum a nemocnica. Lenže tam od nás nikto nežiada, aby sme si zobuli topánky a prišli v obleku./ Keď už ponúkate papučky, skúste k nim pridať ešte aj župan/

Fajčenie v spoločnosti
Ak si chceme v spoločnosti zapáliť cigaretu, cigaru  alebo fajku, mali by sme sa ubezpečiť, či to ostatným nebude prekážať. Je neslušné a nezdravé fajčiť pri deťoch, chodiť s cigaretou z izby do izby, otriasať popol do taniera, na servítku alebo do zápalkovej škatuľky. Absolútne neprípustné je, zapáliť si v prestávke medzi dvoma chodmi jedla. Ak sme hosťami my a hostitelia patria medzi nefajčiarov, musíme to rešpektovať a zdržať sa fajčenia, prípadne sa ísť s cigaretou „vyzimiť“ na balkón.

Manžel pomáha manželke
Aj pán domáci by mal pomáhať prinášať na stôl jedlá, krájať chlieb, zákusky, umývať riady/ lepšie je zapnúť umývačku/ atď. Ak sa pán domáci venuje výlučne rozhovoru a pani domáca nemá ani chvíľku času, aby sa posadila k hosťom, títo sa cítia nepríjemne. A už do krajne nepríjemnej situácie ich privádza, ak muž verejne kritizuje kulinárne schopnosti svojej manželky. Niekedy môžu domácej pani pomáhať pri práci priateľky, mama, svokra atď. Vtedy sa dom rozdelí na ženskú a mužskú časť. Nezabudnite potom premiešať hostí, aby sa neskončila návšteva tak, že muži budú spolu klebetiť o futbale a ženy na druhom konci stola o deťoch. Na to máte celý rok dosť času.

Vyhýbajme sa nebezpečným témam
Počas rodinných stretnutí sa snažme nedotýkať tém, ktoré by mohli viesť k spoločenskému napätiu. Ušetrime návštevu rozprávania o svojich mučivých chorobách, nepúšťajme sa do politických rozhovorov, ktoré často vedú k zúrivým  hádkam. Príliš horúce emócie môže vyvolať aj téma, akou sú peniaze a hodnota darčekov. Cez sviatky je lepšie spomínať na príbuzných , ktorí už nie sú s nami, na príjemné okamihy minulých osláv, na vtipné príbehy z dovoleniek...Veď vy už viete, čím nevydráždite dedka do bezvedomia.