Dnes je už jasné, že dynamické a materiálne nezávislé ženy kladú dôraz najmä na výšku partnerovho konta. Vdovy a rozvedené matky zasa hľadajú skôr dobrotu, toleranciu a porozumenie. Muži kladú dôraz na krásu a sobášni podvodníci na krásne reči. Je jedno či sa zaľúbite na ulici, podáte si inzerát, alebo vám prvé rande sprostredkujú priatelia. Pravidlá sa nemenia.

Netreba si s tým robiť problémy, lepšie je prijať tento fakt. Všeobecne platí / ach tá štatistika/, že kým dvadsiatnika lákajú veľké prsia, štyridsiatnik ocení dobrú kuchyňu a šesťdesiatnik príbuznú dušu. U žien už situácia nie je taká jednoznačná. Miliónik navyše, poteší všetky vekové kategórie. A tých šesť núl dokáže v ich očiach žien aj z nuly urobiť krásavca. Tým nechcem tvrdiť, že nám ide iba o peniaze, ale že rady vychovávame svoje potomstvo v istote a to je rozdiel.

Zdanie neklame?
Názor, že  pre muža je prvoradým kritériom pri výbere partnerky jej krása a že ženy zase hľadajú predovšetkým bohatých a vplyvných mužov, potvrdzujú aj sociologické výskumy. Podľa znalca tejto problematiky Davida Bussa, autora knihy Evolúcia túžby, ženy hľadajú ochranu, starostlivosť, citovú stálosť a zodpovednosť, ale predovšetkým si všímajú ekonomické možnosti, akými disponujú potenciálni partneri. Dôkazom materiálneho úspechu je vysoká spoločenská pozícia,  akú môžu dosiahnuť v našich zemepisných šírkach iba muži ambiciózni, inteligentní a pracovití. Na ďalších priečkach sú: jeho zdravie, fyzická sila a výška. Na druhej strane, pre mužov je podstatná najmä fyzická schránka ženy, čiže jej atraktívny vzhľad a mladosť. Na ďalších priečkach je porozumenie, citlivosť, nežnosť.

A čo na to ženy?
Kým pochopíme, čo vlastne chceme od života, kým sa ustáli náš pocit vlastnej hodnoty, sme plné komplexov a nedostatku viery vo vlastnú atraktívnosť. A čakáme na princa z rozprávky.  Vekom sa situácia trocha mení. V hodnotovom rebríčku už pripúšťame aj také vlastnosti, ktoré nemajú s bohatstvom a atraktívnosťou nič spoločné. Akoby nám pohľad do zrkadla napovedal, že dávať treba niečo za niečo. A unavenú starnúcu ženu, len ťažko vymeníte za princa. Srdce však ostáva, a treba ho hľadať aj na druhej strane.  Spočiatku nehľadáme partnera vedome – robí to za nás náš osobný psychoanlytik príroda.  V súlade s biologickými javmi sa zamilovávame pod taktovkou hormónov a neuroprenášačov, ktoré regulujú činnosť mozgu. Na partnerovi nás priťahuje jeho vzhľad, vôňa , mimovoľné gestá. Môžu sa nám zapáčiť mužove ruky, oči alebo hlas. On si zase všimne naše prsia, nohy, zadoček, vlasy. A to stačí, aby sme prepadli ošiaľu vášnivej lásky. V každom veku. Hoci opäť  všeobecne platí, že s vekom k tomu pridávame ďalšie kritériá. Medzi 20. a 30. rokom života dozrievame, zbierame životné skúsenosti. V tomto čase sa väčšinou rozhodujeme pre založenie alebo zväčšenie rodiny. Mení sa vzťah k vlastnej osobe a tým aj náš rebríček hodnôt. Aj v partnerovi  začíname hľadať iné hodnoty. To, čo nám kedysi imponovalo, nás odrazu dráždi a fascinuje nás to, čo sme predtým nemohli zniesť. Naše povahy a osobnosti sa formujú a špecifickým spôsobom  tvrdnú. Nuž a to znamená, že už nie je také ľahké prispôsobiť sa životu s iným človekom. Preto začíname hľadať ľudí, ktorí sú nám podobní názormi, životným aj erotickým temperamentom. Ľudia z rozbitých rodín najčastejšie hľadajú  v partnerstve stabilizáciu a chcú, aby partner bol aj ich priateľom. Tí, ktorí nemali v rodičovskom dome dostatok slobody,  túžia najmä po akceptácii svojich nápadov. Po niekoľkých spoločných rokoch tým prvým začína chýbať spontánnosť a v druhým pokoj.

Bezmocní
Často sa stane, že si napriek úprimnej snahe a skúsenostiam vyberieme nesprávne. Časom zistíme, že nevieme spolu žiť, prestávame si rozumieť a strácame záujem o druhú stranu. Rozchod s niekým, koho sme ľúbili a vážili si ho, mení náš pohľad na druhého človeka a vzťah k partnerstvu. Sme rozčarovaní a nešťastní. Sľubujeme si, že náš nasledujúci partner bude celkom iný ako ten predošlý. Kedysi nám záležalo na priebojnosti, teraz chceme citlivosť. Kedysi nám imponoval silný charakter a neústupnosť, teraz hľadáme spoľahlivosť.
Životné skúsenosti, ľúbostné ošiale a roztržky a napokon aj obraz, aký sme si utvorili o sebe, formujú aj našu predstavu partnera, s ktorým by sme chceli žiť. Zoznam vlastností, aké hľadáme, je niekedy dlhý a precízny. Niekedy je to len chaotická a hmlistá predstava. Zo všetkého najradšej by sme si poskladali partnera ako puzzle z rôznych dielcov. Mám obavy, že keby sme ho zložili a bol by dokonalý o chvíľu by sme našli niečo, čo treba vymeniť, alebo by sme znenávideli jeho dokonalosť.
Problém bude asi v tom, že sa vždy zaľúbime iracionálne, pretože príroda je silnejšia ako všetky presvedčenia, túžby a životné múdrosti. Možno je láska  naozaj daň našim minulým životom. Čo sme si navarili máme teraz na tanieri.