Medzi najobľúbenejšie rozhovory žien na Slovensku patrí váha. Najčastejšie sa sťažujeme na jej pribúdanie, vymieňame si zaručené recepty a skúsenosti s novými diétami. Niekto každý rok, iné ladies každú sezónu a ďalšie sú každý pondelok rozhodnuté, zhodiť pár kilogramov. Výsledok je zväčša dočasný. Prečo? Našimi najväčšími nepriateľmi sú vek, dedičnosť, stavba kostí, ale najmä naša psychika, v ktorej ostáva stopa po každej udalosti aj vtedy, keď si ju už pamäť nedokáže vybaviť.

Byť čo len trošku guľatým, či moletným je v dnešných časoch v očiach spoločnosti takmer hriech. Kapitáni módneho priemyslu, zväčša sexuálne orientovaní na mužov, priniesli na móla a do časopisov typ, ktorý sa podobá ich idolom - mladým chlapcom. Má úzke boky, nemá prsia a prebytočný tuk, má dlhé nohy na veľkých chlapčenských chodidlách. Ak ste normálne vybavená žena, čo má „cici aj rici“, je zbytočné s týmito novodobými bohyňami, ktoré navyše spĺňajú aj sny stále rastúceho počtu pedofilov, bojovať. Nech vás upokojí myšlienka, že na obálky módnych listov sa nedostanete, ale každý normálny muž pri pohľade na vás pookreje. Keď ste sa však už dopracovali do druhého extrému, že ani pri oboch prižmúrených očiach pohľad na vás nie je príjemný, treba začať skúmať príčiny tohto stavu. Diéta nič nerieši, iba zhoršuje. Najskôr je dôležité uvedomiť si, že obezita nie je iba estetická vada, ale znižuje aj našu pohyblivosť a šancu na dlhý a zdravý život. To, že máte pri prejedaní zväčša dobrú náladu, čím sa líšite od večne hladných a nervóznych latiek, ešte nič neznamená. Táto maska síce je príjemná, ale stav nášho tela nerieši. Ak už teraz krútite hlavou a vravíte si, že vaša váha, srdečnosť a dobrá nálada idú ruka v ruke, najlepšie by bolo odcestovať niekde do arabských zemí, kde si obezitu vážia preto, lebo sľubuje raj v bohatej rodine. Len tam, kde mali dostatok jedla a pohodlia mohla vzniknúť pekná mladá tlstá žienka, ktorá je tak málo pohyblivá, že ju ani nenapadne behať a starať sa mužovi do života. Čo by som vám práve tam naozaj neodporúčala.
Ak však chcete zostať na Slovensku, či v Európe treba zabojovať aspoň za Rubensovskú siluetu. Dobrá správa je, že Twiggi na chvíľu odzvonilo a v móde sú ženskejšie typy.
Najnovšie poznatky, ale aj tisíckami rokov overené skúsenosti východných kultúr dokazujú, že k obezite sa dá človek vychovať. Pri výchove k obezite  musia ustúpiť aj gény aj stavba kostí a nastupuje krutovláda starostlivej mamičky, ktorej jedinou myšlienkou je, aby miláčik nebol hladný a poriadne papal. Svoju úlohu tu samozrejme zohráva aj rodinná tradícia prípravy jedla a stolovania. Keď budú do dieťatka pchať musli tyčinky, ovocie a zeleninu, len veľmi ťažko stlstne, ale po výdatných porciách pampúšikov, tlstého mäska, maslových omáčok a mamičkinej najlepšej torty na svete, to s ním skôr či neskôr pôjde dolu vodou a hore tukom. Vedci zistili, že jedináčik alebo najmladšie dieťa sú najrizikovejšou skupinou, že sklon vychovať obludu má skôr matka , ktorá je razantnejšia a úspešnejšia v presadzovaní klasickej kuchyne ako otec. Obezita kráča ruka v ruke s rozmaznávaním, s prehnanou starostlivosťou, s nedostatkom samostatnosti, pričom sa nemusí v detstve vôbec prejaviť a človek na základe týchto skúseností z detstva stlstne až po štyridsiatke. Niekedy stačí, ak sa matka pravidelne rozčuľuje nad tým, že dieťa zle je. Dieťa jej chce vyhovieť, získať si jej lásku a preto zabúda na prirodzené inštinkty a je čoraz častejšie. Alebo naopak, podvedome bojuje s matkou, čím si tiež vytvorí nezdravý spôsob prijímania potravín. Smutné je. Že práve do kuchyne sa takto prenáša neuspokojivý život matiek. Väčšina „vykrmovačiek“ nemá uspokojivý sexuálny život, nie sú šťastné, nie sú dosť zrelé a materinskú lásku si zamieňajú za neustálu starostlivosť o plný žalúdok detí. Často sú to matky, ktoré sa snažia udržať si závislosť dieťaťa, čo najdlhšie. Niekedy ich pupočnú šnúru pretrhne naozaj až smrť. Zdalo by sa , že tu sa  vplyv matky končí. Omyl. Vychovala totiž, neisté, nerozhodné dieťa, ktoré zle znáša napätie, neúspech, súťaživosť okolitého sveta, ako aj optiku, že štíhla línia je viac ako spokojnosť. Hlad po živote a dostatku zaujímavých impulzov však nezlikvidovala a ten sa prejavuje hľadaním dostupných uspokojení. Najčastejšie poslúži jedlo. Čím častejšie a čím viac. Závislosť nie je teda nič iné, ako prostriedok, ktorým sa chceme zbaviť strachu zo života. Do prejedania prenášame aj našu neschopnosť skutočne a bez podmienok milovať a udržiavať zdravé priateľstvá a lásky, v ktorých je menej očakávania a viac reality. Dôkazom toho, že obezita nie je organické, ale psychické  ochorenie je, že zvieratá žijúce v prirodzenom prostredí a vyvíjajúce sa v súlade so svojím genofondom, nebývajú tlsté. Aj keď je toto prirovnanie trocha pritiahnuté za vlasy, jasne vyjadruje, že obezita sa neodohráva v tukových bunkách, ale v mozgových závitoch. Ak zmeníme štýl myslenia, vyjdeme z ulity, budeme chcieť liečiť svoje vnútorné chudé a pohyblivé dieťa, ktoré sa chce dostať z nášho stredu von, potom sa nám podarí vyhrať boj s váhou. Pevnými základmi sú sebarealizácia, uspokojivý vzťah a správne stravovacie návyky. Teda zmena charakteru /pevná vôľa a zodpovednosť za seba/, osobnosť/ určiť si cieľ a dosiahnuť ho napriek prekážkam/ a spôsob života /pohyb , pohyb, pohyb/
Riziko: Keď obézny človek schudne, je často vystavený strachu zo života, všetko okolo neho sa zmenilo vďaka jeho zmene, inak sa stravuje, inak reaguje na ľudí, inak prijíma slová okolia. Na tejto neistej pôde, kde mu má pohyb nahradiť spokojnosť z tabuľky čokolády spapkanej pri sledovaní TV seriálu, začína mať strach a cíti sa neistý. Preto sa často vracia do svojej ulity z tuku, ktorým neprenikne toľko rôznych nebezpečenstiev života. Kým si človek v novej podobe nevypestuje, zvyky, závislosti, rituály a pocity, ktoré ho tešia, je neustále ohrozený. A ak je pre neho spomienka na matku a domácu kuchyňu viac, ako chuť zaradiť sa medzi štíhlych a úspešných ľudí / pričom obezita nevylučuje úspešnosť, ale býva skôr výnimkou/ je navždy stratený.