Sophie Marceauová
Autor(ka) : Mária Novická Dátum a čas : 23.11.2000 12:39 Kategória : Osobnosti WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...		Komu (email) : Od (email) : Od (meno) :
Keď mala trinásť rokov, objavila sa prvý raz na striebornom plátne, keď mala sedemnásť bola hviezdou a získala svojho prvého a jediného Césara. V anketách sa pravidelne umiestňuje medzi najkrajšími Francúzkami a väčšina mužov si práve ju predstavuje ako prototyp ideálnej milenky. Napriek tomu verí na romantickú lásku, dôveru a vernosť a nadovšetko miluje svojho manžela Andrzeja Zulawskiho a svojho syna Vincenta.
Keď mala trinásť rokov, objavila sa prvý raz na striebornom plátne, keď mala sedemnásť bola hviezdou a získala svojho prvého a jediného Césara. V anketách sa pravidelne umiestňuje medzi najkrajšími Francúzkami a väčšina mužov si práve ju predstavuje ako prototyp ideálnej milenky. Napriek tomu verí na romantickú lásku, dôveru a vernosť a nadovšetko miluje svojho manžela Andrzeja Zulawskiho a svojho syna Vincenta. „Je krásna, je Francúzka a je naozaj dobrá herečka.“ Toto odpovedal novinárom Mel Gibson, keď sa ho pýtali prečo sa stala Sophie Marceauová princeznou Isabelou v Statočnom srdci, tieto slová najlepšie vystihujú podstatu dievčaťa z Paríža. Dnes lieta medzi rodným Parížom, Varšavou a Hollywoodom a vážia si ju rovnako režiséri amerických trhákov a ako európski nezávislí tvorcovia. Narodila sa v októbri 1966 na predmestí Paríža. Jej matka bola predavačka a otec vodič nákladného auta. Ak sa chcela mladá Sophie pekne obliecť a občas sa ísť zabaviť, musela sa vedieť obracať. Preto sa v trinástich rokoch rozhodla, že sa pokúsi stať modelkou a trochu si vylepší vreckové. Modelkou sa síce nestala, ale jej vreckové sa tak zlepšilo, že si v sedemnástich rokoch mohla dovoliť zrušiť miliónovú zmluvu s Gaumontom. Poďme však po poriadku. V roku 1979 hľadal režisér Claude Pinoteau mladú tvár do svojho teenagerského projektu Večierok /1980/. Modelingová agentúra poslala na konkurz medzi stovky po herectve túžiacich dievčat aj mladučkú Sophie Maupusovú. Režisér pochopil jej výnimočnosť a pre dievča z Gentilly sa začala úplne neobvyklá kariéra. Rodičia sa síce nemohli zmieriť s tým, že si zmenila meno, ale jej strmo stúpajúca hviezda ich presvedčila. Jej Viki je tak spontánna, že v roku 1982 predkladá režisér divákom Večierok II a Sophie si zaň odnáša svojho Césara. Po svojom triumfálnom vstupe do filmového sveta sa ešte pokúsila vrátiť do školy. Gymnázium na predmestí však hviezdam nesvedčí a tak pred prílišnou popularitou a triedou plnou vlastných fotografií radšej unikla do školy života, v ktorej sa aj tak vzdelávala už dlhšie a celkom úspešne. Možno to bolo aj tým, že jej učiteľmi boli skutočne veľkí ľudia. Jean-Paul Belmondo, s ktorým hrala vo filme Veselá Veľká noc /1983/ či Gérard Depardieu a Alain Corneau, ktorí ju v tom istom roku s odvahou obsadili do trojhodinového opusu Pevnosť Saganne., keď nemala ani celých sedemnásť rokov. Sophie si v ňom zahrala Madeleine de Saint - Illeteovú manželku bojovníka /Gérard Depardieu/, ktorý sa stal legendou. Bola to jej prvá kostýmová úloha, ktorá jej herectvo a výber úloh v mnohom ovplyvnila. Práve v období, keď už skutočne, nielen na filmovom plátne dospela, vstúpil do jej života skoro o pol storočia starší muž - Andrzej Zulawski. Ponúkol jej úlohu vo svojom filme Šialená láska/1985/. Postavil ju tým do neľahkej situácie. Gaumont, s ktorým mala exkluzívnu miliónovú zmluvu s jej účinkovaním v tomto projekte nesúhlasil, Sophie sa rozhodla pre „šialenú lásku“. S úlohou parížskej prostitútky Márie vzala svoj život do vlastných rúk a z režiséra Zulawskieho sa stala jej prvá a skutočne osudová láska. Sophie verí na osud a veci berie tak ako prichádzajú. Vie, že každá strata môže byť v skutočnosti nálezom. Nekonformný experimentátor nechával svojich hercov hrať skoro divadelným spôsobom a tak pomohol Sophie naplno prebudiť jej emocionalitu a herecké schopnosti. Nebola to jej posledná spolupráca s jej súčasným manželom a otcom jej syna. Zahrala si aj v jeho temnom ľúbostnom príbehu Moje noci sú krajšie, ako vaše dni /1989/ a aj v kostýmovom melodramatickom príbehu Modrá nota /1991/. V roku 1995 vzniklo ich spoločné najúžasnejšie dielo - syna Vincent. Andrzej je síce jediný muž jej života, ale nie je jediný režisér jej života. V roku 1985 nakrútila s Mauriceom Pilatom film Polícia. Jeho režijné umenie jej však v tom období príliš nevyhovovalo a napriek tomu, že jej partnerom bol opäť Gérard Depardieu prichádzala s režisérom do konfliktov. V roku 1992 predviedla svoje športové nadanie v príbehu o akrobatke Fanfan. V roku 1994 nakrútila s Bertrandom Tavernierom ďalší kostýmový a fyzicky veľmi náročný film D´Artagnanova dcéra. Ak to nie je úplne nevyhnutné Sophie nepoužíva dubléra a tak sa pri nakrúcaní tohoto filmu poriadne zapotila. O energiu ju to neobralo. Už v roku 1995, keď 24. 7 porodila syna, si na jeseň zahrala vo filme - Statočné srdce. Je to jej prvý anglicky hovorený film, ktorým vstúpila medzi herečky žiarivého Hollywoodu. V tom isto roku stihla aj účinkovanie vo filme Za mraky s Michelangelom Antonionim a Wimom Wendersom. Okrem toho napísala knihu „Menteuse“ /Klamárka/ a scenár k svojmu krátkometrážnemu, osem minútovému režijnému debutu Úsvit naruby. Po takomto plodnom roku si vybrala rok materskej dovolenky a venovala sa len svojmu maličkému. Po roku však na seba obliekla opäť obliekla dobový kostým a stala sa Annou Kareninovou /1997/. Film sa nakrúcal v Petrohrade a pod vedením režiséra Bernarda Rosa v ňom vydala zo seba naozaj všetko. Tento film považuje za jednu z lekcií zo života. Ešte v tom istom roku sa prevtelila do Markízy de Parque, slávnej kurtizány z obdobia Ľudovíta XIV. a navštívila aj Anglicko v 19. storočí vo filme Firelight /1997/. V roku 1999 si po boku Michelle Pfeifferovei a Kevina Klinea zahrala v Shakespearovom Sne noci svätojánskej a zvládla aj poslednú bondovku Jeden svet nestačí. Aj keď to vyzerá tak, že stále pracuje, nie je to pravda. Snaží sa byť dobrou matkou svojmu zbožňovanému synovi. Cestuje v trojuholníku Paríž, USA, Waršava. Stíha si občas prečítať Hemingwaya, počúvať Boba Dylana či Brela, alebo pozrieť si film s Robinom Williamsom. Niekedy ju môžete vidieť aj na spoločenských akciách. Stále krásnu, stále usmiatu, veľmi slobodnú čakajúcu na všetko krásne, čo jej ešte chystá osud. ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.