Eva sedela pred televízorom a obhrýzala si nechty. Mala sviežich sedemnásť, záplavu žiarivých kučierok okolo čela a obrovskú dilemu.  Len pred pár hodinami sa prechádzala po korze s kamarátkou. Len pred pár hodinami rozoberala, či je lepší Milan z 3 C, alebo Fero zo 4.A. Obaja títo mladíci totiž naznačili ochotu vybrať sa s ňou na kávu, či do kina. Popritom provokovali svojim jarným oblečením a bláznivým smiechom všetkých nadržaných štyridsiatnikov a ich domáce namosúrené ježibaby.

Skrátka, čistá radosť zo života. A práve jeden z tých nadržaných ju obral o bezstarostný večer. Teda, niežeby jej niekto ublížil, to nie. Len sa pri nej a Lucii pristavil uhladený, príjemne vyzerajúci pán, predstavil sa ako Juraj a opýtal sa, či sa nechce stať modelkou. Potom ich pozval do nádherného podniku, o ktorom jej matka vyhlasuje, že je to predražený bordel, v ktorom chudé, odfarbené krasotinky číhajú na boháčov. Eva však veľmi dobre vedela, že jej matka je zúfalo nemoderná a tučná a preto jej všetky chudé pripadajú ako k...... Navyše v jej očiach neexistovala horšia investícia, ako zaplatenie čohokoľvek v reštaurácii, či bare. „V potravinách to stojí štvrtinu.“ Jej zúrivá nenávisť voči rozhadzovaniu bola vyhrotená odkedy tretí rok splácali Octáviu na lízing. Teraz sa Eva nachádzala na vrchole blaha. Sedela nad pravým talianskym kapučínom a dezertom, ktorého názov bol nereprodukovateľný a ten sympatický muž so záujmom počúval o jej problémoch s rodičmi. Dokonca sa smial na jej vtipoch a naznačoval, že ak sa rozhodne pre kariéru modelky,  jej rodina sa už nikdy nebude musieť vrátiť k šetreniu. Po hodine diskutovania jej podal vizitku, na ktorú pripísal číslo na mobil a ponúkol sa, že ich odvezie.
Teraz Eva sedela pred televízorom a obhrýzala si nechty, čo adeptke na krásu nepridá na vzhľade. Jasne si to uvedomovala, ale spoliehala sa na umelé. Problém bol v matke. Vedela, že ak matke povie niečo o modelingu, môže skončiť s doživotným zarachom. Vedela aj to, že ju Juraj chytil pred domom za stehná a na pery jej vytlačil otlačok svojho upravovaného strniska. Tušila veľa vecí. Jednu však nie.. Ako niekomu zavolá na mobil, keď dostávala účelové, do koruny zúčtované vreckové a ak by volala z domácej linky, matka ju zožerie zaživa. Zrazu si uvedomila, že budúca modelka svetového mena nemôže byť taká nerozhodná... Vtom sa rozleteli dvere a jej starostlivá stará matka jej prišla vnútiť výživnú, pre rast mimoriadne potrebnú večeru, samozrejme aj s polievkou. Dobrou hustou, smotanovou.. S hrôzou si uvedomila, že oproti modelkám v reklamách má naozaj dosť vyvinuté proporcie. Juraj síce hovoril niečo o renesančnom štýle, ktorý sa vracia. Len si nebola istá, či je  to práve toto. Podľa časopisov, tento trend ešte nedorazil k nám. Kým takto rozjímala, babička dohliadala na každé sústom a vždy pridala nejakú radu do života. Samozrejme veľmi poučnú o tom, ako sa má mladá dáma správať, komu, čo, ako ...Niečo z minulého storočia. Ach , baby, čo ty vieš o modelingu! Nechcelo sa jej hádať, tak sa pekne najedla, umyla a včas /veď ešte rastie/ zapadla do postele. Spánok sa však rozhodol nepodporiť jej zdravý vývoj. Ráno ledva vstala, zdalo sa jej, že problém, ktorý rieši cez noc narástol. Vyzeralo to, že sa jej chopí depresia. So zachmúreným výrazom vyšla pred bránu a zrazu... Tú veľkú čiernu limuzínu si nemohla pomýliť. „Uvedomil som si, že asi nemáš mobil, skonštatoval“ a podával jej milú striebornú krabičku. „Máš tam Prima kartu za tisícku, snáď ti mesiac vydrží.“ Obliala ju čistá radosť. Polovica jej spolužiakov už dávno telefóny mala. Konečne aj ona bude patriť do klubu vyvolených. Prisala sa na jeho pery ako upír na výjazde. Ťažko povedať, čo ju k tomu viedlo. Snáď bláznivá radosť, možno vďačnosť, možno rodinný zvyk. Za darčeky sa dávala pusa.. V jej geste nebolo nič erotické. Eva bola panna a dokonca sa ešte s nikým ani nebozkávala. Juraj však jemne chytil jej hlavu do svojich rúk a vkĺzol jazykom medzi jej stuhnuté pery. Jednou rukou sa zľahka zboku dotýkal jej prsníka. Mala zavreté oči a jej telo rozvibrovala akási nezvyčajná triaška. Nohy mala ako z cesta a nedokázala sa poriadne nadýchnuť. Zabudla aj na to, že ich niekto môže vidieť. Ten bozk trval celú večnosť. Odrazu ju pustil. „Musíme už ísť, nech neprídeš do školy neskoro.“ Hodiny na palubnej doske hlásili, že celá večnosť trvala len osem a pol minúty čistého času. Bola fakt zmätená. Zmätenosť sa zmenila na víťazoslávnu radosť, keď ju spolužiaci videli pred školou vystupovať z toho lesklého auta. Bohužiaľ, ju videla aj dejepisárka. Pre istotu sa cez prestávky oboznámila s učivom. Učiteľkina pomsta sa tak skončila tretím triumfom dňa. Juraj jej zavolal, že po škole pre ňu nepríde, ale večer… Vedela, že večer nedokáže odísť. Najbližšie tri dni sa niesli v znamení ranných odvozov a nočného sms - kovania. Zabudla, že chcela byť modelka. Jediné po čom túžila bola jeho prítomnosť. V piatok sa rozhodla pre zúfalý čin. V noci nenápadne vykĺzne rodičom. Juraj sa tváril, že je to poburujúca myšlienka, ale sľúbil, že ju bude čakať. Vykradla sa večer o jedenástej vo svojich najlepších šatách. Cestou do reštaurácie sa jej ani nedotkol. Dokonca jej nedal ani pusu na privítanie. K večeri objednal fľašu vína a zaujato ju počúval. Zaujímal sa o krivé zuby pomstychtivej zemepisárky, o dejepisárkin padnutý nos, keď sa predviedla, o Luckinu závisť.. O výroky šialeného angličtinára. O zastaralé názory jej matky… Pritom sa jemne opieral o jej kolená. Potom ju pozval na autoprechádzku po nábreží Dunaja. Na parkovisku omotala ruky okolo jeho krku a nemotorne sa na neho natlačila. Začal ju vášnivo bozkávať. Preliezol na jej sedadlo a po stlačení akejsi páčky sa zložilo. Hladkal jej prsia. Cmúľal jej bradavky. Prechádzala ňou vlna vzrušenia a strachu. Jej prsty bez nechtov sa vrývali cez košeľu do jeho chrbta. Odrazu bol nejaký zvláštny. Akoby sa zmenil na zviera. Jeho dotyky prestali byť hodvábne a mäkké. Prudko jej stláčal prsia. Vyhrnul jej šaty a strhol z nej nohavičky. Bol na ňu tak intenzívne pritlačený, že nemohla hovoriť. Jednou rukou si ju pevne prichytil okolo bokov. Pocítila intenzívnu bolesť, ktorá sa roztopila v návale zrušenia. Ešte niekoľko strhujúcich minút v sebe bojovali ich telá. Zrazu bolo po všetkom. V aute nastalo dusivé ticho. Obliekli sa. Po pár minútach preťala vzduch mrazivá veta „Do pekla, prečo si mi nepovedala, že si ešte panna…“