Po pôrode nastane obrovský boom radosti, kedy šťastie prúdi v dušiach všetkých zúčastnených. Potom nastane pre ženu na chvíľu útlm a nastúpi únava. Je fantastické, ak má v tom čase pri sebe niekoho skúseného, kto jej pomôže. Ak absentuje babička, sestra, alebo priateľka, je dôležité, aby  hoci aj neskúsený otec prevzal na seba úlohu pomocníka. Pretože ak nemáte to šťastie, že vaše bábätko spáva osem hodín v kuse a také šťastie má len zopár ľudí, potom sú prvé mesiace s nevinne vyzerajúcim drobčekom dosť namáhavé. A to by si ockovia mali uvedomiť.

Namáhavé sú aj psychicky, aj fyzicky. Kým sa žene podarí vybudovať si systém, naučiť sa, že treba odpočívať keď odpočíva bábätko, že treba niečo spustiť zo svojej snahy byť dokonalá a že určitá precitlivenosť je sprievodným znakom tohto obdobia, prejde istý čas. A práve ten čas môže rozhodnúť o peknom a príjemnom období partnerstva alebo o kríze, či nenapraviteľnej rane na duši partnerky. Kto neskúsil, neuverí ako môže naoko jednoduchý kolobeh papania, upratovania, kakania, grgania, plakania, spánku, papania...unaviť. Hlavne keď trvá takmer 20 hodín denne a zdá sa, že nikdy neskončí. Navyše odozvou je iba bezmocný, nemý /ak práve neplače/ uzlíček so slinkou na ústočkách. Niet s kým skecnúť. Kamarátky v práci majú iné problémy a mama je poučná ako televízia.
Práve vtedy žena bytostne túži po človeku, ktorý bude jej oporou. S kým sa dá hovoriť, kto ju nedegraduje na dojku a upratovačku a kto nebagatelizuje jej problémy, hoci aj s váhou. A vlastne tým je povedaná neľahká úloha ocka v kocke My si uvedomujeme, že muž chodí do práce, preto počúvame jeho problémy, aj to, že nosí korunky, preto sa staráme o rozpočet, aj to, že je unavený, aj my sme, aj to, že chce po práci vypadnúť, aj my. Žiaľ, musíme o pár hodín kojiť, preto sme občas hysterické, plačeme, zúrime alebo zaryto mlčíme. Je to aj tým, že ženským telom po pôrode koluje také množstvo hormónov, ako keby sme prežívali dve puberty. A to musíte uznať, že s tým  by sa hociktorý ocko nevyrovnal bez ujmy na zdraví, preto buďte pokojní a chápaví. Aspoň na chvíľu a aspoň na oko preberte časť zodpovednosti na seba. Kým sa vrátite z kočíkovania, mamička sa vyspí a bude pokoj, ak ju budete ťahať so sebou, lebo sa vám nechce samému brázdiť ulice, alebo zaparkujete kočík pri najbližšej krčme, je zdroj hádok na pár rokov otvorený. Keď už musíte, voľte záhradnú reštauráciu, alebo sa choďte pozrieť za kamošmi na tenis. Dieťatko sa vyspí a vy si aj zahráte.
Ešte dôležitejšie je nič nesľubovať. Ak pri odchode do práce poviete, že dnes pôjdeme nakupovať, k babke, na návštevu, žena sa upne na túto myšlienku natoľko, že jeden telefonát, v ktorom jej poviete:“ Miláčik, nestíham!“ ju stojí také psychické vypätie, ako keby ste si našli milenku. A to by som vám v tomto čase neodporúčala. To sa totiž nedá odpustiť ani za niekoľko životov.
P.S. Nezabudnite na kvety, drobné darčeky a vyvenčenie manželky na návštevu, hoci aj s bábätkom. Dodá jej to sily pár ďalších dní vazalstva prežiť s úsmevom.