Dana sa  snažila  oddávať bezstarostnému leňošeniu. Voda vo vani bola horúca a voňavá. Na vani horeli sviečky. V kúpeľni bolo božsky ticho. Voda a oheň z nej zmyli všetky stresy a smútky posledných dní. Odkedy bol jej jediný syn v škole prírody, prepukla  v jej manželstve dlho dusená kríza.

Milan rozbil niekoľko kúskov ich vysoko nadštandardného interiéru a vykričal jej všetky hriechy. „Nespoločenská, lenivá, asexuálna a navyše si mi dokázala porodiť len jediné dieťa.“ Jeho slová ju ráňali ešte aj po dvoch dňoch. Len čo dokončil svoju prednášku, zabuchol dvere a už druhý deň sa neukázal. Vedela, že jeho číslo na telefóne bude vykrúcať márne. Prvý deň preplakala a prejedla. Hlavou sa jej preháňala jediná myšlienka „Je v tom iná žena? Je v tom iná žena! Je v tom iná žena?!“ Výkričníky a otázniky sa preskupovali a menili význam vety podľa vlastného uváženia. Len s obrovskými problémami si dokázala spomenúť, kedy sa naposledy milovali. Milan tvrdil, že mu to nechýba, že nemá čas, že nemá silu, lebo veľa pracuje… Zdalo sa jej to normálne. Väčšina jej rovnako starých priateliek už bola šťastne rozvedená a na bohatý erotický život si nesťažovali. Len čerstvo zamilovaná Zuzana mala každý deň potrebu telefonicky ich poinformovať o všeobecnej dokonalosti jej  Jožka a o jeho skvelých sexuálnych výkonoch.. Čo, ak Milan nechcel preto, že sa miloval s inou ? Pred pár mesiacmi sa snažila navrhnúť rozhovor na nežnú tému a odpoveďou jej bol len zhnusený pohľad.  Čo, ak…? Vedela, že podobné myšlienky ako sú tie jej, behajú zrejme v hlave tisícok ďalších žien. Na jej veľkú, horúcu vaňu sa pomaly spúšťala depresia. Vedela, že so svojimi priateľkami sa o svoju traumu deliť nebude. Tie jej už osem rokov závideli jej dobre vyzerajúceho a ešte lepšie zarábajúceho muža. Mala svoj dokonalý svet hodný prezentácie a nemienila sa ho vzdať. Bohužiaľ, jeho dokonalosť sa časom rozplynula a čoraz ťažšie bolo, prezentovať ju. Ponorila sa pod vodu a rozhodla sa nedýchať. Predstavovala si slzy svojho muža, ktorý ju bude ťahať z vane. Predstavila si svoju arogantnú svokru, ako tragicky ľutuje… Jej melodramatická predstava sa však veľmi rýchlo rozplynula. Svokra by možno usporiadala záhradnú slávnosť na oslavu jej odchodu, manžel by sa jej zbavil bez toho, aby prišiel o majetok a jej syna by vychovávala nejaká mrcha. Vo svojej depresii si nebola dokonca istá ani tým, či by ho to mrzelo. Kým otca bezvýhradne zbožňoval, najmä preto, že ho vídaval tesne pred spaním a skoro ráno pred odchodom do školy, jej už neraz vykričal, že je hnusná. Danina depresia sa dostala na vrchol. V hlave jej nezostala jediná šťastná myšlienka. Vypustila vaňu a začala sa obzerať v zrkadle. To čo videla ju neuchvátilo. Nebola typ modelky. Mala trochu širšie boky, o ktorých Milan kedysi hovoril ako o spaľujúcich, normálne prsia, ktoré boli kedysi akurát do ruky. Jej  trochu užšie pery mu pripadali intelektuálne. Husté slamovožlté vlasy z nej robili „milučké dievčatko“. Ani jedno z týchto nežných pomenovaní nepočula už pekné dva roky. Jej zadok bol veľký, prsia hodné plastiky, pery málo erotické… Pravda bola niekde uprostred.   Zo zrkadla sa na ňu dívala normálna, udržiavaná, skoro štyridsať ročná žena s čerstvo vyplakanými očami a nevšednou hrivou. „Mala som si radšej vziať Pištu Hufnágela.“ Tento povzdych, s obľubou používaný jej matkou, ktorá bola v stave manželskom posledných tridsaťdeväť rokov, jej pripadal mimoriadne príhodný. Lenže v jej živote žiadny Pišta nebol. Skončila vysokú školu, venovala sa kariére a po tridsiatke stretla Milana. Inteligentný sympaťák, ktorý ju opíjal Baudelairovými veršami a neustálou chválou. Prvých päť rokov ich manželstva bola prechádzka rajskou záhradou. Keď Milan vyštartoval po rebríčku kariéry ako raketa, Dana bola najšťastnejšia žena na svete. Zostala doma s ich malým Peťkom a budovala ich šťastný domov. Veľké izby, vždy čerstvé kvety, žiarivá čistota. Vyštudovaná inžinierka sa stala najúžasnejšou domácou pani.. Milan bol hrdý. Odrazu sa však  začal jej drahý zdržiavať doma čoraz menej. Chceš ísť na Maurícius? Musím robiť. Chceš veľký dom? Musím robiť. Chceš dve autá? Musím robiť. Ich noci už neboli naplnené nežnými vzdychmi, ale krikom. Teraz stála Dana nahá pred zrkadlom a plakala.
 V menej luxusnej štvrti, na opačnom konci mesta sa ozýval bláznivý smiech. Milan ležal na posteli a nad ním kľačala dvadsaťpäťročná kráska. Vlasmi prechádzala po jeho hrudi, bruchu a slabinách. Bláznivo sa smial, keď končekom jazyka krúžila po jeho stehnách. Sadol si, položil ju do poloľahu a pomaly jej lial šampanské medzi prsia. Jej bradavky sa poslušne týčili k nebu, keď bublinkový nápoj dôkladne vylizoval z improvizovaného kalicha. Presunul sa k jej pupíku. Vyvrátila oči a jej prst začal tancovať po púčiku rozkoše. Položil fľašu na zem. Ani ten najluxusnejší mok ho nemohol odviesť od vlhkého cieľa. Pomalinky ju začal ochutnávať jazykom. Luxusný slimáčik, ktorý sa nikdy neminie, pomaly vystrkoval rožky, aby ukojil ich vzájomný hlad.  Stonala a jej boky sa pomaly pohupovali v rytme jeho nenásytných dotykov. Veronika síce nemala vysokú školu, ani intelektuálne pery. Jej vzdychy však skrývali živočíšnu túžbu, jej telo sa zachvelo pri každom Milanovom dotyku. Orgazmus, ktorý po pár minútach rozochvel jej panvu bol taký reálny, taký vzrušujúci… Ponoril sa do posledného záchvevu jej panvy. Objala ho neslušne dlhými nohami a začala prirážať. „Ešte pár sekúnd neprestávaj, ešte…“ Zaklonila hlavu a kŕč v jej útrobách odviedol Milana od bežného sveta. V hlave mu hučalo a telo mal stŕpnuté slastným pocitom. Zvalil sa vedľa nej a snažil sa popadnúť dych. Túlila sa k nemu a nezáväzne cmúľala jeho bradavku. Hladil jej pevný zadok s pocitom čistého zadosťučinenia. Vložila si jeho ruku medzi vlhké stehná a intenzívne sa na neho tisla. V slabinách mu začalo pošklbávať. „Miluješ ma?“ zašepkala. „Viac, ako všetky poklady ukryté v moriach. Viac ako slnko, čo daruje nám deň…“ zaveršoval a jemne potisol jej strapatú hlavu medzi svoje stehná… 
Dana zatiaľ vytiahla z vázy margarétku a bez rozmýšľania ju šklbala. Miluje, nemiluje, miluje, nemiluje…
Miluje!!! „To je znamenie osudu“, vzdychla  si a s úsmevom  začala chystať večeru. Dnes musí byť všetko skvelé, rozhodla sa počať ich druhé dieťa. Veď margarétky sa nemýlia.  Žiadna kríza nebude, Peťko, potrebuje sestričku.