Sme iné
Autor(ka) : Martina Jeníková
Dátum a čas : 11.7.2002 00:00
Kategória : Zdravie
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
Komu (email) :
Od (email) :
Od (meno) :
  

Prednedávnom vyšlo najavo, že celé desaťročia sa všetky lieky skúmali na bielych mužoch. Dokonca aj v predklinických testoch sa používali biele myši – samce. Ženy boli z testovania vylúčené. Akosi sa prirodzene predpokladalo, že ženské telo reaguje rovnako ako mužské. Je to naozaj tak?

Prednedávnom vyšlo najavo, že celé desaťročia sa všetky lieky skúmali na bielych mužoch. Dokonca aj v predklinických testoch sa používali biele myši – samce. Ženy boli z testovania vylúčené. Akosi sa  prirodzene  predpokladalo, že ženské telo reaguje rovnako ako mužské. Je to naozaj tak?

Pôvodne lekári nepredpokladali, že by lieky mohli vyvolať iné vedľajšie účinky u mužov ako u žien. Trvalo dlho, kým sa zistilo a potvrdilo, že ženy reagujú na lieky inak, inými symptómami sa u nich prejavuje tá istá choroba, inak ju znášajú, iný je aj priebeh ochorenia. Tieto oneskorené poznatky môžu, najmä pri veľmi silných liekoch, skomplikovať pacientkám život. Ženy neboli z výskumov vyraďované z mužskej ješitnosti, ale ich hormonálny systém podliehajúci menštruačnému cyklu, možnosť oplodnenia a tým aj zvýšené riziko prenosu deformácií, alebo škôd na zdravie potomstva, ich robil nestálymi výskumnými objektmi. Je zarážajúce, že napriek postupnému zisťovaniu týchto skutočnosti, vznikla požiadavka zaradiť ženy  ako objekty do klinického výskumu až v roku 2001. Teda aspoň v Amerike. Nepodarilo sa mi zistiť, či tieto fakty platia aj o bývalom ZSSR, ale dá sa predpokladať, že áno. Zaradením labilných žien by si zbytočne komplikovali výskum. Možno o pár rokov výskumníci zistia, že aj jednotlivé rasy inak reagujú na liečbu a lieky. Nebolo by to nič nové, čínski lekári to tvrdili už dávno. Dokonca upozorňovali na to, že inak reagujú chudí a tlstí, inak ľudia s bielou pleťou atď. A čo je najzaujímavejšie a doteraz to Západná medicína neskúmala, inak reaguje človek na lieky každú hodinu dňa. V niektorých prípadoch sú rozhodujúce aj minúty, pretože každej hodine vládne iný orgán, alebo každá hodina vládne iným orgánom. A to nevravím o hormónoch. Práve oni v hlavnej miere zodpovedajú za odlišnú látkovú premenu žien a mužov a zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku samotného ochorenia. Migréna, depresia, žlčové kamene, osteoporóza, rakovina prsníka sú hlavne ženské ochorenia. Pri narkóze reagujú ženy omnoho citlivejšie. Priebeh mnohých ochorení je u nich omnoho rýchlejší. Kým sa napríklad z muža konzumenta stane alkoholik, prejdú zväčša desiatky rokov, u žien to môže trvať často pár mesiacov. Ale srdcovo-cievne problémy mávame neskôr ako muži, pretože náš cievny systém chráni pohlavný hormón estrogén.
Aj ochota pre zdravý spôsob života a uprednostňovanie prevencie, je pre ženy typickejšia. My ženy, ľahšie chápeme súvislosti medzi zdravou výživou, dostatkom spánku  a pohybu a zdravím. V našich radoch je menej workoholikov a akosi inštinktívne cítime, že ak chceme vychovať potomstvo, musíme prežiť. Častejšie ako muži počúvame hlas svojho tela a snažíme sa,  najskôr , použiť  namiesto liekov  „babské triky a bylinkárske recepty“. Zaujímavé je, že ženy, ktoré prijali mužské fajčenie v kombinácii s antikoncepčnými pilulkami za  svoje, patria medzi najohrozenejšie typy. Fajčenie totiž znižuje hladinu estrogénu v krvi. A zasa typicky ženské je, že po prechode, kedy je ochrana už nedostatočná, máme zrazu viac problémov so zdravím, ako muži v tom istom veku.  Nepoznáme síce problémy s  prostatou, ale  krček maternice je pre nás rovnako citlivá záležitosť. Rozdiel je aj v tom, čo stresuje nás a čo mužov. Kým muži dokážu z pracovných problémov ochorieť, nás zabíja stres v rodine. Aj infarkt u mužov a žien sa prejavuje odlišne. Ten ženský sa veľmi podobá na žlčníkový záchvat, alebo koliku./bolesti v oblasti žalúdka, závrate, nevoľnosť, dávenie, slabosť, dýchavičnosť/. Muži majú ostré bolesti v hrudníku, v chrbte a tŕpnu im ruky. Len každý štvrtý muž po infarkte umiera, ale v prípade žien je to takmer každá druhá., najmä ak je po prechode. Svoj význam tu má aj náš -ženský- príslovečný prístup k chorobe a k bolestiam. Kým muži volajú sanitku pri prvých ťažkostiach, my máme skôr slabosť pre podceňovanie symptómov a vždy máme priveľa dôležitých vecí na práci /deti, muži, zvieratá, domácnosť/, aby sme mali čas na nemocnicu.
Rozdiel medzi mužmi a ženami by sa dal rozviesť ešte na niekoľko strán. Dôležité je , že aj vedci a lekári si ho uvedomili. To nám dáva nádej do budúcnosti, že aj nám sa ujdú lieky šité na mieru. Zatiaľ ich najlepšie získame v ordinácii homeopata, alebo „čínskeho“ lekára.   



©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.