Ulica začínala pomaly dýchať. Večerný vánok však nemal  vplyv na sporé odevy žien. Bratislavské korzo žilo letnou súťažou zvádzania. Promenádou plávali zástupy krások ponúkajúcich sa na obdiv. Karol sedel v skupinke hrdiacej sa názvom „dobrý investor“. Usrkával s priateľmi suché víno zo sopečnej oblasti v Chille, tešili sa pohľadom na baby a hodnotili ich ekonomickými výrazmi zo svojej praxe.  Feministky by sa v hrobe obracali ! Tenké bokovky boli poznávacou značkou mladučkých riťuliek, čerstvo zaradených do súťaže.

 Rafinovaná priehľadnosť obalov spojená s kvalitou obsahu vyniesla niektorým hrdý titul „ nedobytný bilboard iných investorov“. Občas, ale skutočne zriedkavo, sa mihol dokonalý „Blue chips“- kvalitná investícia, ktorej cena bude v budúcnosti stúpať.  Najväčšiu skupinu  tvorili ženy s indikatívnou ponukou. Dôležité partie ponúkané v nápadnom balení spolu s výrazom lovca a návnady v jednom – obľúbené farby – červená, oranžová, tyrkysová, zo vzorov kvety...
 Pri vedľajšom stole sa práve skupinka zlatokopiek pokúšala presvedčiť cudzinca o tom, že jediné po čom túži, je ich prítomnosť pri jeho stolíku. Ten úbožiak z nudy či opustenosti podľahol. Bonusom za veselú spoločnosť mu bude tučný účet, bez špecifických výdavkov neokorenený sexom. Zo zadumania nad ťažkým chlapským údelom ho vytrhol hlas. Tých pár slov v ňom rozozvučalo strunu minulosti.- Miriam -. Pokušenie pubertálnych dní a sen polučných nocí stál pred ním.  Skôr, ako by stihol získať jej čerstvo prebúdzajúcu sa vášeň, našiel v schránke sentimentálny lístok „Milujem ťa, zbohom.“ Odsťahovala sa s rodičmi a ešte tri roky ho prebúdzala v snoch. Vtedy mali sedemnásť. Teraz pred ním stála v tmavom odeve a v najlepších rokoch. Terminologicky bola „osoba mimo súťaž“, v skutočnosti mu však išlo srdce vyskočiť z hrude od neskrývanej radosti. Žena jeho chlapčenských snov mala rovnaké oči, rovnaký úsmev a napodiv aj rovnaký hlas. Zrazu bolo všetkým jasné, že na tento  večer bola súťaž zrušená. Prisadla si k nim a za hodinu vrátili čas dvadsať rokov. Po pol hodine Karol vedel, že je rozvedená, má za sebou neúspešné ťahanice o majetok, žila v Čechách a zatúžila po návrate domov. Vraj jej chýbal koreň. Tá časť bytia, ktorá dáva človeku istotu aj na rozbúrenom mori. Nebola nijaká krásavica, ale dusno medzi nimi prežilo dve desaťročia. Počul sa, ako s radosťou a túžbou, hoci na oko ľahostajne vyslovuje slová „nechceš u mňa prespať?“
 V tej chvíli pri ich stolíku zastala „riťulka v bokovkách“. Karol zdvihol zrak a mal pocit, že je v kine. Zrazu pred ním stála Miriam a mala opäť sedemnásť. Pevné bruško, štíhle boky, čerstvo vyrašené prsia, drzý výraz a zopár pieh na nose. Našťastie  pán v rokoch nemusí vstávať, keď sa zoznamuje s mláďaťom. Tentoraz  by sa totiž prezentoval s neprehliadnuteľnou erekciou. „Toto je moja dcéra Zuzka.“ Vlastný hlas mu pripadal cudzí, keď s obrovskou naliehavosťou vykladal o tom, že je šťastne rozvedený majiteľ obrovského bytu, že u neho môžu pokojne spolu bývať, kým si niečo nájdu, že... Malá potvorka okamžite pochopila. „Maminka poďme k ujovi, aspoň mi budeš môcť niečo pekné kúpiť, keď ušetríš za hotel. Je také fajn, že tu máš starých kamarátov.“ Miriam sa začala pýriť, ako školáčka zmätená jeho záujmom a o neho sa pokúšal infarkt. Hormóny mu zaliali mozog. Cítil sa ako v siedmom nebi. „No, dobre. Aspoň sa bude mať o Zuzku kto postarať, kým budem behať po úradoch“, ševelila Miriam s víťazným úsmevom. O chvíľu spolu odkráčali k jeho domovu. Keď predviedol svoj skromný dvesto metrový príbytok, Miriam sa začala meniť na med a Zuzka na loviacu mačičku. Namiesto sexu naordinoval Miriam kúpeľ v džakúze, je predsa zdržanlivý gentleman. Jej poznámku o romantickosti spoločných vodných športov prehliadol.  Skôr, ako v päť izbovom byte zmizol, musel Zuzku oboznámiť s technikou. Zaklopal. „Vstúpte.“ Stála pred ním v bavlnených nohavičkách a podprsenke s ružičkou, žula žuvačku a nadchýnala sa nad plazmovou obrazovkou počítača. Keď jej začal ukazovať ďalšie vymoženosti, ako rýchly internet a hry s najdokonalejšou grafikou, jemne sa o neho obtrela zadkom. „Chceš ísť so mnou zajtra na vodný skúter?“ „Ujo, ty si poklad“, povedala so smiechom a obdarila ho lepkavou pusou. Zmizol do svojej izby a prvýkrát v živote sa vo vlastnom byte zamkol. Desila ho predstava nadržanej Miriam. Ešte pred dvomi hodinami bola splnením jeho detského sna. Teraz sa ten sen prevtelil. Opäť mladá, opäť svieža…Cítil, že musí byť a aj bude jeho. Našťastie mal pri spálni sprchu. Predstava jej pružného tela mu nedala spať. Bojovali v ňom dvaja muži, jeden vravel niečo o tom, že je to ešte dieťa. Druhý mu oponoval slovami : chceš to dieťa nechať napospas babrákom?“. Napokon zvíťazil muž tretí. Ten vravel, že to dávno nie je dieťa, že tá pusa a tie jemné dotyky zadkom boli dokonale premyslené, rovnako ako sladko vyslovované - ujo. Predstava jej jemne nemravných dotykov sa skončila erekciou, ktorú vzápätí rutinne zlikvidoval. Z postejakulačného zadumania ho vytrhlo zaklopanie na dvere. Stŕpol od hrôzy. Určite je to Miriam. Nevedel, čo má robiť. Vysvetliť jej, že túži po jej dcére, by bolo nemožné, rovnako, ako pomilovať sa s ňou. Vtom začul šepkanie „ujo, tá hra...“ Ledva sa mu podarilo odomknúť.
Vošla do izby a otočila kľúčom v zámke. S výrazom tajomstva mu prezradila: „Chcem sa rozprávať. Mama vravela, že ste boli jej najväčšou láskou, snáď jedinou platonickou. Rozprávajte mi o tom.“ Sedela tam vo vyťahanom tričku a jemne sa ho dotýkala kolenom. Súkanie slov mu robilo problémy. Keď sa po pol hodine prázdnych rečí dostal k opisu zamatovej pleti, obrovských hnedých očí a úst ako malina, začal sa jej dotýkať aspoň na tvári. Hlava mu šla prasknúť. Najsamozrejmejším pohybom na svete si dala dolu tričko aj nohavičky. Striasol zo seba šatstvo. Sadla si obkročmo na jeho kolená a on vedel, že nie je prvolezec. Keď sa začala jemne  pohybovať v bokoch, mal zrazu sedemnásť a rovnako rýchlo ako vtedy, explodoval. V tej chvíli sa pozrela sa na neho zvrchu a jemne vyčítavým, zamatovým tónom zašveholila: „Ujo, ty si nevieš dávať pozor? Ja mám výhrady voči pilulkám!“.