Mel Gibson |
||
Autor(ka) : Jana Osuská Dátum a čas : 7.10.2002 00:00 Kategória : Osobnosti WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ... |
||
Je to muž, ktorý nemá v Hollywoode obdobu. Celý život je ženatý s jednou ženou, pohybuje sa okolo neho hŕba vlastných detí, modlí sa, nie je neverný a nikto si nepamätá škandál, ktorý by rozvíril svojim súkromným životom. Pri tom patrí medzi najlepšie platených hercov továrne na sny a pravidelne vyhráva ankety o najpríťažlivejšieho muža planéty. Herec, ktorý by dokázal do kina pritiahnuť davy aj v prípade, že by hral medvedíka Pú – Mel Gibson. | ||
Je to muž, ktorý nemá v Hollywoode obdobu. Celý život je ženatý s jednou ženou, pohybuje sa okolo neho hŕba vlastných detí, modlí sa, nie je neverný a nikto si nepamätá škandál, ktorý by rozvíril svojim súkromným životom. Pri tom patrí medzi najlepšie platených hercov továrne na sny a pravidelne vyhráva ankety o najpríťažlivejšieho muža planéty. Herec, ktorý by dokázal do kina pritiahnuť davy aj v prípade, že by hral medvedíka Pú – Mel Gibson. Narodil sa 3. januára 1956 v Peeksville /štát New York/ ako šieste z jedenástych detí. Jeho rodičia boli prísni katolíci s veľmi presným pohľadom na svet. O svojom detstve hovorí ako o vynikajúcej príprave na život v Hollywoode. Predstavte si, že šesť až jedenásť detí chce tú istú hračku, je na vás aby ste v tom boji zvíťazili a podobne je to aj z dobrým scenárom vo svete filmu. Keď mal dvanásť rokov rodina sa po otcovom ťažkom úraze /bol brzdárom u newyorskej železnice/ musela z finančných dôvodov presťahovať do Sydney. Mel zvládol zmenu prostredia bez problémov. Hral v školskom rugbyovom mužstve aj v hereckom klube pri katolíckej strednej škole a premýšľal nad kariérou žurnalistu. Zasiahol však osud v podobe sestry, ktorá mu dala prihlášku na National Institut of Dramatic Arts v Sydney. Vtedy bol Mel ešte plachý, nie veľmi výrazný mladý muž no i tak ho na školu prijali. Dokončiť sa mu ju však nepodarilo. Spočiatku sa popri škole venoval skôr divadlu. Zahral si v Henrichovi IV, Čakaní na Godota, V obchodnom cestujúcom.... Pre jeho filmovú kariéru bol však prelomový až rok 1979. V prvom rade ho „čestne vykopli zo školy“ no dostal dve filmové príležitosti. Zaujal v úlohe retardovaného mladíka vo filmovej adaptácii diela Collen McColloughovej – Tim, za ktorú dostal svoju prvú životnú cenu. Omnoho dôležitejšie však bolo, že ho obsadili do nie práve náučného, ale komerčne veľmi úspešného thrilleru Mad Max. ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené. |