Moja kamarátka sa nedávno utápala v slzách: „Sama neviem, ako sa to mohlo stať. Skončila som v posteli s iným mužom. Bolo to síce pekné, ale teraz mi je celkom nanič. Veď ľúbim svojho priateľa! Na večierku si priveľa vypila a búrlivá zábava vyvrcholila jednorazovým sexom. ,,Vždy som si hovorila, že mne sa to nikdy nemôže stať.  Jednoducho neviem, ako to mám povedať priateľovi. Nikdy to nepochopí a asi mi to nikdy ani neodpustí!“ Nuž, stať by sa to nemalo nikdy, ale teraz sa to skrátka stalo a aj keď je moja kamarátka načisto zdrvená a mučia ju výčitky – nemôže už urobiť nič, aby celú vec zvrátila.

Prečo sa má cítiť inak ako my?
Je celkom jasné, že keď si predstavíme, že by sme pri nevere pristihli vlastného partnera, potom by sme neverného milenca najradšej vyhodili von oknom (a ešte predtým by sme mu poriadne vynadali a rozštvrtili ho).  A so ženou, s ktorou ten odporný čin spáchal,  by sme urobili to isté. Prečo by mal teda partner v opačnom prípade cítiť niečo iné? Podvedený človek sa cíti  oklamaný, zdrvený a pochybuje o celom vzťahu. Môže to ešte vôbec nejako fungovať? Nevera je jedným z najistejších zabijakov partnerstva a zaobchádzať s ňou správne nepadne nikomu ľahko!

Pravda za každú cenu?
Má teda moja kamarátka  ,,vybaliť“ celú pravdu alebo na to jednoducho zabudnúť a dúfať, že partner sa nikdy nič nedozvie? Samozrejme, veľa argumentov hovorí za pravdu, pretože klamstvá nezaťažujú len vzťah, ale najmä vlastné svedomie.
Predstavme si teda, že moja kamarátka  sa k chybnému kroku prizná. Celkom určite príde k búrlivej scéne a vzťah sa možno s obrovskou námahou podarí zachrániť. Ibaže partnerovo sebavedomie a jeho dôvera už budú silne porušené. Pravdepodobne klesne aj jeho ,,prah odolnosti“ pri najbližšom pokušení jej to bude chcieť odplatiť. Kto by v tomto prípade vyhral?

Nevera – nová šanca? 
Vedomie, že partner nás podviedol, je jedovaté. Prečo by sme to teda mali urobiť človeku, ktorého milujeme? Kôpka nešťastia, na akú sa v posledných dňoch premenila moja kamarátka, je už asi dostatočným trestom. Pochybujem, že bude ešte niekedy neverná. Prečo by teda nemala svoju chybu vnímať ako novú šancu a nemala svojho partnera objavovať odznova? 
Napokon: nevera jej všeličo ukázala. Aj napriek tomu, že medzi ňou a partnerom to už dávno neiskrí tak, ako s náhodným milencom, aj napriek tomu ho ľúbi a aj napriek vyčerpávajúcej každodennosti by ho ani za svet nevymenila za žiadneho iného.

To znamená:
Keď sa čosi také naozaj stane, buďte diskrétna, ušetrite si spoveď (ale nie kondóm). Netrestajte svojho partnera krutou pravdou. A ak máte zlé svedomie – dobre vám tak. Aspoň viete, že ešte vlastníte svedomie.. Niekedy je to celkom príjemné poznanie.
P.S. Už ste boli neverní? A ako ste sa potom cítili?  Priznali ste sa alebo nie?