Nikto nepredpokladal, že malý maškrtný chlapček, ktorý sa najlepšie cítil v záhrade svojej mamy, sa raz stane najslávnejším krajčírom sveta. Jeho šťastnou farbou bola červená, kvetom ľalia, číslom osmička. Veštili mu, že dosiahne úspech vďaka ženám. A tak sa aj stalo – napriek tomu, že Dior bol homosexuál.

Jeho prvá kolekcia  dámskych odevov bola ako závan jesenného vetra, ako oživujúci prameň vody. Preto sa netreba čudovať, že ju nazvali new look – nový vzhľad. Uzavrela strohé, povojnové časy, v ktorých sa nepatrilo nosiť nápadné odevy. V ten historický deň,  13. februára 1947, už Christian Dior nebol žiadnym mladíkom. Mal 42 rokov. Cesta k navrhovaniu dámskych šiat a vlastného domu módy na najelegantnejšej ulici Paríža – Avenue Montaigne – bola veľmi ldhá.

Dámska topánka v zošite
Narodil sa v meste Granville v Normandii v roku 1905. Jeho otec bol bohatý fabrikant. Christian mal mladšiu sestru a duševne postihnutého brata. Beszarostné detstvo trávil v dostatku v ,,začarovanej záhrade“ rodinného sídla rodiny Diorovcov. Túto selanku prerušilo sťahovanie do Paríža. Záhradu v Granville, po ktorej Christian smútil celý život, navštevoval len počas prázdnin.

Dior bol dobrý a disciplinovaný žiak.  Preto učiteľov veľmi udivilo, že tento bezproblémový chlapec čmára do školského zošita aké si čudesné kresby. Boli to skice dámskych topánok alebo časti odevov...
Po I. svetovej vojne sa Paríž opájal slobodou. Christian tu trávil bezstarostnú mladosť uprostred umeleckej mládeže. Priatelil sa s režisérom Jeanom Cocteau, svetoznámym tanečníkom Ďagilevom a skladateľom Henri Saugetom .

Na smetisku
Dior sa chcel stať architektom. Lenže tento nápad sa jeho praktickým rodičom vôbec nepozdával.  Preto začal študovať politické vedy. Ale ešte skôr, ako doštudoval, svetová hospodárska kríza v 20. rokoch načisto zruinovala jeho otca. Nešťastné obdobie zavŕšila smrť jeho matky.

Dior stratil byt v Paríži. Musel nocovať u priateľov, nemal peniaze ani na jedlo. Pri takomto úbohom spôsobe života onedlho ochorel na tuberkulózu.  Nebyť priateľov, ktorí sa mu zložili na liečenie, určite by chorobu neprežil. Ale aj po vyzrdavení trpel núdzou a hladom. Preto začal robiť to, čo mal najradšej – kresliť návrhy šiat, dámskych topánok, kabeliek a klobúkov.  S úspechom ich predával parížskym modistkám a ženským časopisom. Jeho kresby sa zapáčili Robertovi Piguetovi, majiteľovi módneho domu, ktorý bol považovaný za ,,najparížskejšieho návrhára“. Zamestnal Diora vo svojej firme a po čase mu dovolil pripraviť niekoľko autorských kolekcií. Christian bol vo vytržení!

Kurtizány modelkami
Svet sa zrútil znova. Vybudchla II. svetová vojna a Christiana povolali k vojsku. Po porážke Francúzska sa vrátil do Paríža. Zmietaný nepokojom kvôli sestre, ktorú zajalo gestapo, začal navštevovať veštice.   Ich rady potom počúval až do konca života. Rovnako aj v deň, keď Marcel Boussac, priemyselník a kráľ bavlny -  súhlasil s otvorením domu módy, v ktorom sa stal Dior hlavným návrhárom. Pod podmienkou, že bude navrhovať odevy z Boussacovej bavlny.  Veštica pozrela do sklenenej gule a povedala, že Dior zrevolucionizuje módu. Ale ešte predtým, ako sa tak stalo, dal Christian do novín oznámenie, že hľadá do nového domu módy dievčatá na predvádzanie šiat. Väčšina mladých žien, ktoré prišli, sa venovali najstaršiemu remeslu sveta...Diorovi to vôbec nevadilo a niekoľko z nich vybral za modelky.

A, H a Y
Dior bol vyhlásený za ,,kráľa Paríža“. Ostal ním až do smrti. Majster miloval módu o ktorej hovoril, že vzniká v snoch. Rovnako (hoci trocha inak) miloval aj ženy. Vravieval:,,Chcem, aby sa každá z nich cítila ako princezná.“ Preto pre ne navrhoval šaty v tvare kvetov, rafinované klobúky, topánky, kabelky a úžasné parfémy ,,Dior“. Vytvoril dnes už legendárne línie A, H a Y. Obliekal najslávnejšie filmové hviezdy – Marlene Dietrich, Ritu Hayworth, Liz Taylor, ako aj korunované hlavy – princeznú Margaret a vojvodkyňu z Windsoru.  Jeho módne impérium sa rozšírilo do celého sveta. Aj on sám žil ako imperátor. Mal palác v Paríži a luxusný vidiecky dom. Španielskeho komorníka, francúzskeho kuchára a poľského záhradníka.
Dokonca aj ako zrelý muž si zachoval detinské sklony snívať a veľkú slabosť pre sladkosti. Preto neustále bojoval s nadváhou. Posledné leto života v roku 1957 strávil Christian Dior  na vidieku uprostred kvetov. Zomrel na infarkt v Taliansku, kde mu veštica prikázala odcestovať, aby si vyliečil choré srdce  a žalúdok.