Fóbiu vo vás môže vyvolať čokoľvek. Niekto má panický strach z pavúkov, z myší, z malých priestorov, z baktérií, zo smrti, z vykradnutia, z rakoviny, z tmy, ale aj z ľudí. Možností je neúrekom. Niekto sa možno pousmeje a povie si, že strach máme všetci. Fóbia je však stav, ktorý človeku bráni v normálnom živote. Existujú ľudia, ktorí kvôli strachu z pavúkov nikdy neboli na lúke, či v lese. Svoje auto vysajú pred nastúpením a nedotknú sa paradajok kvôli tvaru ich stopky. To už sú príznaky znižujúce kvalitu života. V prípade, že človek trpí nutkavými predstavami, nemôže prežiť ani chvíľu bez toho, aby ho neprenasledovala myšlienka, ktorou je posadnutý „určite som nevypol plyn“, „zámok je zle zamknutý, vykradnú ma“, „svojou nešikovnosťou zabijem svoje dieťa“... Neustále zaoberanie sa negatívnou myšlienkou, či myšlienkami vyvoláva napätie, úzkosť a únavu.

Akoby ich jedna mater mala
Vedci zistili, že rovnako ako depresia sa aj táto porucha sa ukrýva v prefrontálnom kortexe. Prejavy oboch chorôb sú dosť podobné a dokonca idú často ruka v ruke. Človek, ktorý má jeden z týchto problémov, je omnoho náchylnejší na získanie aj toho druhého, ako zvyšok „normálnej“ populácie. Napríklad ľudia vyliečení z depresie niekedy dlhé roky trpia chorobnou úzkosťou. Ich spoločným menovateľom je skľúčenosť. Veľmi dôležitým faktorom je dedičnosť. Krutou pravdou je, že práve v genofonde je uložená informácia o tom, či má človek nábeh na tento typ ochorenia. O tom, či sa u konkrétneho človeka vyvinie depresia, alebo stavy úzkosti, ale napokon rozhodne detstvo, spôsob života a prežité skúsenosti. Celý problém spočíva v chemických reakciách prebiehajúcich v mozgu.

Von z pekla
Pacienti s týmto druhom ochorenia sú liečení viacerými spôsobmi. Prvým a najklasickejším je medikamentózna liečba. Vedci dosť dobre poznajú chemické procesy prebiehajúce v mozgu a tak vyvinuli anxiolytiká bojujúce proti stavom úzkosti a antidepresíva bojujúce proti depresii. Ešte aj dnes sú v prípadoch kde lieky nepomáhajú nasadzované elektrošoky. Spôsob aplikácie je však omnoho šetrnejší ako pred rokmi. Pacient je v narkóze a metóda je vraj neškodná. Lieky a elektrošoky však nie sú zďaleka všetko. Najdôležitejšie je, aby sa pacient naučil myslieť a jednať pozitívne. Tu majú možnosti psychoterapeuti. Tí sa snažia postihnutým ponúkať menej negatívne riešenia, ako sú ich vlastné a presvedčiť ich, že majú skutočnú hodnotu. Pre ľudí postihnutých týmto typom ochorenia je obrovský úspech, keď dokážu ráno vstať v stanovenom čase, učesať sa, pekne sa obliecť a ísť napríklad na nákup. Práca na zmene ľudskej psychiky a vnímania je skutočne veľmi náročná a nie vždy je isté, že to, čo sa pacienti naučia pri skupinovej terapii, na ktorej si nacvičujú normálne scénky z bežného života dokážu previesť aj do praxe. Veľmi dôležité je pochopenie blízkych a ochota pomôcť.

Alternatíva
Ak má človek takúto psychickú poruchu, či nábeh na ňu môže vyskúšať aj netradičné metódy. Veľmi obľúbenou a účinnou metódou na pozdvihnutie ducha je joga. Pomôcť môže aj meditácia, alebo reflexná masáž chodidiel, či akupunktúra, ktorú by vám mal aplikovať odborník. Pri ľahších štádiách choroby môže byť nápomocná aromaterapia /ruža, či levanduľa/, ale najlepšie výsledky prináša telesný pohyb na čerstvom vzduchu. /minimálne tri hodiny denne  prechádzka/ a fyzická práca / najlepšie vonku/. Niekomu vyhovuje beh, inému posilňovanie, niekto si zaobstará bicykel a ďalší squashovú raketu. Stačí, ak poznáte sami seba a máte chuť bojovať. V každom prípade by sa človek, ktorý má nábeh na depresiu, či stavy úzkosti mal dôsledne vyhýbať alkoholu a drogám. Tieto látky jeho stav výrazne zhoršia. Ideálne je, zamyslieť sa nad vlastným životom a zmeniť čo sa zmeniť dá a netrápiť sa tým, čo sa zmeniť nedá. Liekom môže byť „obyčajná láska“, mnajmä ak je neobyčajná.