Chronicky chorý pacient s narušením funkčnosti srdcovocievneho systému minie priemerne mesačne na starostlivosť o svoje zdravie 1214 korún. Predstavuje to 18,6 percenta priemerného mesačného dôchodku alebo zárobkovo činných chorých, ktorý nedosahuje 6000 korún.
    
Najväčšiu časť výdavkov na zabezpečovanie potrebnej starostlivosti o zdravie u osôb s kardiovaskulárnym ochorením tvorili doplatky za lieky na lekársky predpis. Vyplynulo to z výskumu, ktorý sa realizoval u 307 respondentov sledovaných tri mesiace. Uviedla to dnes pred novinármi vedúca oddelenia výskumu Inventum team Eva Pavlíková.
    
Ide teda o dvanásťkrát väčšie výdavky ako u bežnej populácie. Iba 30,6 percenta respondentov však uviedlo kardiovaskulárne ochorenie ako jediný druh chronického ochorenia. Zvyšok trpí na dve alebo dokonca viac chronických diagnóz, konštatovala  Pavlíková. Tretine príjmy stačia iba na lacnejšiu stravu a skromné oblečenie 32,6 %), Viac ako pätina opýtaných žije pod hranicou chudoby (23,7%). Iba jedno percento sa vyjadrilo, že pohodlne pokryjú všetky výdavky a nemusia sa obmedzovať. Ostatní opýtaní s príjmami ako tak vychádzajú, ale musia žiť skromne a úsporne.
    
Pri označovaní položiek, ktoré najviac zaťažujú rozpočet respondentov sa po zabezpečení bývania (95,8%) a stravovania (81,1%) umiestnilo financovanie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti a potrebných liekov (77,5%), zdôraznila Pavlíková. Podpredsedníčka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v SR Anna Reháková pre TASR uviedla, že o výsledkoch výskumu budú informovať ministerstvá financií, zdravotníctva a sociálnych vecí. Pošlú ich aj poslancom parlamentných výborov pre zdravotníctvo a sociálne veci a politickým stranám. Zdôraznila, že výsledky výskumu nezohľadňujú dve kategorizácie liekov, zvýšenie DPH a energií v tomto roku.
    
Projekt pod názvom Ekonomické a sociálne dôsledky zvyšovania nákladov na zdravotnú starostlivosť u občanov s chronickým ochorením uskutočnili vlani od augusta do októbra na podnet AOPP v SR. Jeho cieľom bolo sledovať zdravotný stav, ekonomickú situáciu, výdavky a sociálne dôsledky u osôb s kardiovaskulárnym ochorením.

Copyright©2004 TASR