Vraj predurčená cesta pre budúceho právnika. Realita – dosky, čo znamenajú svet. Jeho matka Minou Philipe, pôvabá dáma známa ako výborná vykladačka kariet (pôvodom Češka) a otec, úspešný právnik si predstavovali synovu kariéru v šľapajach svojho otca.

Avšak človek mieni a život mení. Tak to bolo i v tomto prípade. Častými hosťami v Hoteli du Parc boli ľudia z umeleckých kruhov a raz medzi nimi bol aj filmový režisér Marc Allégret.  Vypočul si prednes úryvku z hry Etienne bolo rozhodnuté. Kroky mladého Gegé smerovali na hereckú školu.

Už jeho prvé vystúpenia zaznamenali úspech. Kritici hovorili o jeho výnimočnom talente, publikum ho zahŕňalo ováciami. Svet sa mu začínal točiť okolo nôh. Ako dvadsaťročného ho vyhlásili za génia hereckého umenia.

On svojim pekným vzhľadom akoby bol predurčený k mileneckým dobrodružstvám, avšak on bol vo svojej povahe presným opakom. V tridsiatich rokoch s oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, etnografkou Nicole Fourcadovou. Ona po boku svojho manžela sa venovala ich deťom Anne Marii a Oliverovi a bola mu silnou oporou v jeho práci. Svoje záujmy potlačila do úzadia. Starala sa o neho aj v tých najťažších chvíľach, keď ho choroba najviac pritlačila.

Zoznam filmov, v ktorých účinkoval sa rozrastal : Dievčatká z kvetinového nábrežia, Idiot, Diabol v tele, Väznica parmská, Červený a čierny, Fanfán Tulipán, Montparnasse 19. Za 26 rokov svojej kariéry nakrútil 29 filmov. Jeho zdravotný stav mu nie vždy umožňoval, aby sa v plnej miere venoval tomu, čo ho bavilo najviac. Bohužiaľ tuberkulóza, ktorou trpel, mu veľmi zťažovala jeho činnosť.

V roku 1959 sa jeho zdravotný stav zhoršil a diagnóza znela – rakovina obličiek. Nutná operácia na jeseň tohto roku bola silnou predzvesťou nie dobrého konca. Po prepustení do domáceho ošetrenia už nevstal z postele.

Jeho prianím bolo zomrieť za dňa zaliateho slnkom, bohužiaľ 25.november 1959 bol tretí deň zaliaty v slzách dažďa. Knihu, ktorú ako poslednú držal v rukách, bol zväzok euripida. Na otvorenej strane podčiarkol vetu: „... nie je možné vidieť deň a byť mŕtvy; smrť je ničota, život pre ňu znamená nádej...“ Gérard Philipe bol pochovaný v kotýme Rodriga z jeho najúspešnejšej hry Cid.