Samotný stres nie je príčinou syndrómu vyhorenia, dôležitým faktorom je podľa švédskych výskumníkov z Karolínskeho inštitútu v Štokholme prerušovaný spánok.
    
Syndróm sa prejavuje dlhodobou únavou a poklesom výkonnosti. Ako pre magazín New Scientist uviedol vedúci výskumu Torbjörn Akerstedt, vyhorenie sa prejavuje aj tak, že "jedného dňa sa zobudíte a nevyjdete z postele".
    
V súčasnosti švédski vedci skúmajú 35 pacientov, ktorí najmenej tri mesiace neboli schopní ísť do práce. U všetkých sa pritom prejavovali extrémne poruchy spánku: v noci zaspali maximálne na štyri až päť hodín. Podiel hlbokého spánku bol u nich o 40 percent nižší ako u zdravých ľudí.
    
Akerstedt sa domnieva, že hoci stres k syndrómu prispieva, nie je zaň primárne zodpovedný. "Myslíme si, že ľudia žijúci pod vysokým stresom dokážu žiť celkom dobre," vysvetlil. "Až keď je spánok prerušený, dochádza k syndrómu vyhorenia," dodal.
    
Vo Švédsku sa v rokoch 1994-2001 zdvojnásobil počet práceneschopných ľudí. Len máloktorým z nich sa podarí návrat do práce. Karolínsky inštitút aj preto vypracoval návrh na terapiu, ktorá je kombináciou návodu, ako sa má človek v stresových situáciách správať, so striktnou hygienou spánku.
    
"Po šiestich až dvanástich mesiacoch sme zaregistrovali viditeľné predĺženie spánku a 60 percent pacientov sa dokonca vrátilo späť na pracoviská, " oznámil Akerstedt.

Copyright©2004 TASR