Športovanie nepomôže každému človeku v rovnakej miere. Existuje malá skupina ľudí, ktorí nemajú z telesných aktivít takmer žiadny osoh, zistili podľa časopisu New Scientist americkí vedci zo State University Louisiana.
    
Výskumníci sledovali vyše 740 dobrovoľníkov počas 20-týždňového tréningu. Členovia žiadnej z 213 rodín sa pol roka pred tréningom nevenovali pravidelným športovým činnostiam. Pozorovali sa reakcie organizmu na záťaž vo forme 50-minútového cvičenia na posilňovacej súprave trikrát v týždni. Vedci napríklad merali spotrebu kyslíka, ktorá sa v priemere zvýšila o 17 percent, no u niektorých až o 40 percent. Vyskytli sa aj prípady, keď v spotrebe kyslíka nenastala žiadna zmena. Podobné výsledky vyplynuli aj z porovnania krvného tlaku a úderov srdca.
    
Vedcov však najviac zaujímala rezistencia na inzulín. U 58 percent účastníkov štúdie, ktorú predstavili na Australian Health and Medical Research Congress v Sydney, sa zlepšila, u 42 percent zostala rovnaká pred i po cvičeniach, alebo sa dokonca znížila. "Telo odpovedá neskutočne veľa spôsobmi na záťaž," konštatoval vedúci štúdie Claude Bouchard. "Väčšina ľudí zo športových aktivít profituje, ale existuje menšina, ktorá z toho nemá nič."
    
Iní odborníci, ako napríklad Mark Hargreaves z Deakinovej univerzity v Melbourne, s týmto názorom súhlasia: "Niektorí ľudia by urobili lepšie, keby zmenili svoje stravovacie návyky". Podľa športového fyziológa Sama Howellsa z Lilleshall Sports Injury and Human Performance Centre táto štúdia je ďalšou ukážkou toho, že každý človek je jedinečný svojou osobnosťou a výzorom. Jej výsledky by však nemali odrádzať od športovania. "Najlepšie by bolo, keby mal každý svoj osobný tréningový program," povedal Howells.

Copyright©2004 TASR