Strata vlasov (alopécia) je vždy vnímaná ako úplne negatívny jav. Niekto sa s ňou vyrovná lepšie, ale pre iného predstavuje veľké duševné utrpenie, prípadne výrazné zníženie sebavedomia. Pokiaľ postihne jedinca v mladšom veku, môže viesť aj k obtiažnemu nadväzovaniu priateľstiev a partnerstiev.

Nechceme tvrdiť, že vieme vrátiť vlasovému porastu hlavy pôvodnú, či ešte vyššiu hustotu a bujnosť. Vieme však pomôcť...

Ku koreňom problému
A to priam doslova. Začneme totiž pri korienku vlasu – teda podľa odborníkov cibuľke, ktorá je uložená vo vlasovom vačku (folikule). V dolnej časti folikula sa nachádza tzv. papila, do ktorej vstupujú cievy (kapiláry) zaisťujúce zásobovanie rastovej zóny (matrix). Z cibuľky pokračuje vlasový stvol, ktorý je tvorený keratínom.
Vlas tvoria tri stavebné zóny (vrstvy) – kutikula, vlasová kôra a dreň.
Kutikula je vonkajšia vrstva chrániaca vlas pred poškodením. Je mimoriadne pevná a vďaka svojej štruktúre odoláva mechanickým vplyvom, ako je česanie a kefovanie. Skladá sa zo sploštených zrohovatených buniek, "šupín", ktoré sa vzájomne prekrývajú a sú spojené tmelom z aminokyselín a tukov.
Vlasová kôra (kortex) je najväčšou, hlavnou časťou vlasu. Od nej záleží, ako je vlas elastický, pevný a silný. Skladá sa z husto nakopených vlákien, ktoré tvoria lamely. V kortexe sa nachádzajú pigmentové zrná dodávajúce vlasu farebnosť.
Dreň (medula) je v podstate kanálik v strede vlasu. Je tvorená keratínom s vysokým obsahom lipidov. Obsahuje pigment a ovplyvňuje lesk vlasov.

Rast vlasov
Nevieme ho ovplyvniť – ani urýchliť, ani spomaliť. Priemerná ľudská štica pozostáva asi zo 100 000 vlasov, svetlovlasí majú vlasov viac – až 140 000, hrdzaví naopak najmenej – 80 000. Vývoj vlasov začína v skorom štádiu embryonálneho vývoja, kedy sa vytvára vlasový vačok. Ich počet a druh je daný už pri narodení a v priebehu života sa nové netvoria.

Rast vlasov môžeme rozdeliť do troch fáz:
1. rastová (anagénna) fáza trvá 2 až 7 rokov a nachádza sa v nej 85 % všetkých vlasov. V tejto fáze vlas rastie z matrixu v dolnej časti vlasového vačku.
2. prechodná (katagénna) fáza trvá asi 2 týždne, nájdeme ju u 1 % štice. Papila vlasov postupne odumiera.
3. kľudová (telogénna) fáza trvá tri až štyri mesiace a nachádza sa v nej 10 až 15 % vlasov. Telogénny vlas sa uvoľňuje z papily, pomaly sa posúva hore a zostáva v oblasti ústia mazovej žľazy kým nevypadne. V papile začína nová rastová fáza. Starý vlas je vytlačený dorastajúcim vlasom, ak už skôr nevypadol.

Strata vlasov
Vlasy môžu vypadávať kedykoľvek, akokoľvek a z mnohých dôvodov.
Telogénne vypadávanie vlasov: Väčšie percento vlasov sa dostane do telogénnej (vypadávacej) fázy. O zvýšenom vypadávaní vlasov sa hovorí vtedy, ak je denná strata viac ako približne 100 vlasov. Strata vlasov je pri tejto diagnóze rovnomerná po celej hlave bez vzniku ohraničených lysých ložísk, označuje sa ako difúzna alopécia. Typicky postihuje ženy po pôrode (vplyv hormonálnych zmien), objavuje sa po infekčných chorobách s vysokými teplotami, po stresových situáciách, po operáciách a ťažkých úrazoch, po drastických diétach a vzniká tiež ako následok ťažkých chorôb. Vinníkom môžu byť aj niektoré lieky. Vypadávanie vlasov spravidla nasleduje asi šesť týždňov až štyri mesiace po vyvolávajúcom vplyve. Koža vo vlasatej časti hlavy je nezmenená, strata vlasov býva dočasná. Liečebne je možné čiastočne zasiahnuť lokálnymi prostriedkami a prípravkami obsahujúcimi vitamíny, a taktiež stopovými prvkami, ktoré  zlepšujú kvalitu vlasov.
K tomuto typu alopécie môžeme priradiť aj najčastejší typ alopécie – androgenetickú alopéciu.
K výraznejšej strate vlasov  môže dochádzať u novorodencov, v predškolskom veku aj v puberte, kedy dochádza k rýchlej výmene vlasov. Difúznu stratu vlasov pozorujeme aj v starobe.
Anagénne vypadávanie vlasov: Folikul v anagénnej fáze je veľmi citlivý, môže byť poškodený ("otrávený") a vlasy následne vypadávajú. Deje sa tak napríklad v dôsledku užívania niektorých liekov (napríklad cytostatík) alebo vplyvom ťažkých infekčných chorôb (týfus). Vypadávanie vlasov nastupuje do niekoľkých dní od pôsobenia vyvolávajúceho faktoru. Po doznení vyvolávajúceho vplyvu vlasy spravidla narastú.
 
Ohraničená strata vlasov
Jazvovitá alopécia – vzniká v dôsledku jazvenia a s tým súvisiaceho nevratného poškodenia vlasového folikulu. Príčinou môžu byť najrôznejšie zápaly a infekcie postihujúce šticu, fyzikálne alebo mechanické poškodenia, nádorový proces, alebo je tento prejav súčasťou iných kožných ochorení.
Alopécia vzniknutá pôsobením vonkajších vplyvov – v mieste opakovaného tlaku či ťahu (nevhodné účesy – copy, dredy), následkom kozmetických zásahov, po nešetrných masážach a pod. Po odstránení vyvolávajúcej príčiny dochádza k opätovnému zarastaniu ložísk. Pokiaľ však nežiadúce vplyvy trvajú dlhšiu dobu, môžu vlasové cibuľky zaniknúť a  zmeny v štici sú  nevratné.
Alopécia areata – ochorenie, pri ktorom rýchlo vypadávajú vlasy a vznikajú okrúhle lysé ložiská, ktoré postupne splývajú. Vypadávanie sa môže týkať nielen vlasov, ale aj ochlpenia na tele.
Trichotillománia – vyskytuje sa najmä u detí, ktoré si pod rôznymi emočnými vplyvmi vytrhávajú vlasy, prípadne aj obočie a riasy. Lysiny sú najčastejšie na spánkoch a nad čelom. Pri tejto poruche je nutná psychoterapia.