Adam
Autor(ka) : Jana Osuska Dátum a čas : 3.10.2001 14:39 Kategória : Poviedky WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...		Komu (email) : Od (email) : Od (meno) :
Adam sa znudene prevážal po meste vo svojom novom aute. Nudu toho daždivého dňa sa mu nepodarilo zatiaľ zahnať ani doma pred televízorom, ani v jeho obľúbenej kaviarni. Práca už dávno nebola spôsobom, ktorým by sa musel živiť. Na kontrolu toho či peniaze z prenajímaných priestorov plynú pravidelne a vytrvalo na jeho účty mu stačil jeden deň v týždni. Jeho umelohmotná manželka s neustále rastúcimi nárokmi bola minulosťou. S ňou sa z jeho života stratil stres a dni plné nezmyselných rozhovorov a hádok. Adam si svoju slobodu a pokoj od rozvodu cenil viac ako čokoľvek iné na svete. Lenže, ženy sú stvorenia ukecané a do usporiadaného mužského sveta vnášajú svieže podnety.
Nie že by si nevedel sám napustiť vaňu a urobiť raňajky, ale ženské štebotanie a večné otázky sú niekedy také milé. Pri milenkách sa strategicky držal teórie neprespania. Radšej v noci platil taxíky, alebo robil rozvoz. Držal sa teórie, že žena, čo sa raz zabýva, je vždy potenciálne nebezpečná. Jeho milenky museli byť vydaté, alebo žiť v dlhodobom partnerskom vzťahu a každý náznak prílišnej oddanosti znamenal okamžité vyradenie zo stáda. Oficiálnym dôvodom slobody jeho vzťahov bola samozrejme manželka, ktorá nepraje láske dvoch mladých ľudí… Nič to však nemenilo na fakte, že v to nepríjemné jesenné ráno mu mohla spríjemniť iba žena. Pomaly sa prevážal po meste a sledoval chodníky. Letná pastva pre oči bola evidentne hudbou minulosti. Babuľky boli zababušené do kabátov, zhrbené sa strašne ponáhľali. Chystal sa prestať míňať zbytočne benzín a vyraziť aspoň na nákupy. Vtedy ju uvidel. Platinovo žlté vlasy po pás, štíhla s evidentne malými prsiami a očami gazely. Stála na prechode a vôbec sa nehrnula na cestu. Nehrbila sa, neponáhľala sa, bola príliš mladá na to, aby ju dokázal vzrušiť plynúci čas. Adam dupol na brzdu. Trochu sa na to nevinné stvorenie bál použiť hulvátsku metódu „zvezenia“, ale na dlhé taktizovanie nemal čas. K jeho radosti a údivu dievča do auta nastúpilo. „Kam to bude slečna?“ – opýtal sa s úsmevom profesionálneho taxikára. Pozrela sa na neho so slovami „Viete, ja vlastne neviem. Nešla som do školy kvôli písomke a teraz len tak mrznem.“ Ďakoval všetkým anjelom za tento typ odpovede. Nemusí v časovo presne vymedzenom úseku cesty vymýšľať kaleráby, môže ju úplne nezáväzne zobrať na kávu a počúvať. Volala sa Ivana, chodila na jazykové gymnázium, žila iba s mamou a fascinovali ju starší muži. Bola ako malé sŕňatko. Hltala každé jeho slovo, pila a jedla to, čo pre ňu vybral on. Po chvíli mu so zasneným výrazom v očiach začala rozprávať o tom, že v jej tele je duša otrokyne z Egypta. Keď sa lepšie pozrel na jej ruky položené na stole, všimol si jazvy po putách. Milovala, keď za ňu rozhodoval niekto iný. Aj blicovať šla s priateľkou, tá sa však na ňu vykašľala kvôli frajerovi a nechala ju samu motať sa po uliciach. Pohľad, ktorým sa na neho to sedemnásťročné stvorenie dívalo v ňom vyvolával pocit, že je Superman. Po dlhom čase videl ženu, ktorá mu nevysvetľovala, že je najlepšia, že zbožňuje svoju prácu, že má materinské sklony a že sa o neho postará. Konečne pri ňom sedela éterická bytosť, ktorá bytostne potrebovala jeho pokyny, jeho starostlivosť. Adamova kontrolka na nebezpečenstvo ostala vypnutá. Jediné, čo zamestnávalo jeho myseľ bola Ivana spútaná na jeho posteli prijímajúca pokorne jeho želania. Adam mal dve vysoké školy a vedel, že to, čo sa chystá urobiť je úplne neetické, ale svedomie mal zahrabané hlboko pod pudom Gozera dobyvateľa a ničiteľa. Zaplatil a tónom nepripúšťajúcim námietky povedal „Ideme ku mne!“ Stalo sa presne to, čo očakával, Ivana sa bez slova zdvihla a pokorne kráčala k jeho autu. Poznali sa hodinu a jeho moc nad ňou bola dokonalá. Práve hľadala „pána“ a on mal to šťastie, že bol v pravý čas na pravom mieste. Fascinovala ho. Jej pokornosť, jej odovzdanosť, jej mladosť to všetko doplnené krásnou tváričkou mu dodávalo neskutočnú mužnosť. Už nemal 175 cm a riedke vlasy. Teraz bol vysoký , čierny, modrooký. Pri sledovaní jej počínania, pochopil krásu Islámu. Keď vošli do jeho domu bolo vidieť, že na chvíľu zamrzla. Dom z päťsto štvorcovými metrami obytnej plochy zariadený po poschodiach v štýle ranného baroka, v štýle secesie a v absolútnej moderne ešte zrejme nevidela. Na rozdiel od všetkých iných žien, ktoré do svojho domu priviedol sa nevrhla do kuchyne a nekládla otázky. Kráčala po jeho boku a vnímala. Keď vošli do jeho spálne prestal sa ovládať. Hodil ju bez slova na svoju obrovskú posteľ a začal z nej strhávať šaty. Tlačila nohy k sebe, ale nebránila sa. Chytil ju za vlasy a trhol jej hlavou dozadu. Jej dych bol stále prudší. Otočil si ju a zľahka ju zbil po zadku. „Ty sa budeš vzpierať, ty malá potvora?“ Jeho hlas bol chrapľavý od vzrušenia. „Zviaž ma.“- zavzdychala. Vytiahol opasok zo svojho hrubého froté župana a priviazal jej ruky o čelo postele. Strhol plachtu z postele a nohy jej vyviazal tak aby ich nemohla dať k sebe. Zakláňala hlavu a vzdychala. Jeho vzrušenie bolo nepredstaviteľné. Tisíckrát si v snoch predstavoval, že raz bude v posteli úplným pánom, desaťtisíckrát nemal odvahu požiadať partnerku aby mu to umožnila. Ivana bola na vrchole blaha. Vrhol sa na ňu. Vtrhol do nej ako šialenec. Držal ju za vlasy, stláčal jej zadok a ona kričala od rozkoše. Tá bezuzdná víchrica netrvala ani desať minút. Jeho mozog a ovládanie nefungovali. Vybuchol v jej krehkom tele ako sopka a cítil jej uspokojenie. Okamžite skočil do sprchovacieho kúta a púšťal si na hlavu studenú vodu. Ďalších desať minút mu trvalo, kým sa skoncentroval. Ležala na posteli a nehýbala sa. Odviazal ju a poslal ju do vane. Sklopila oči a poďakovala. Adam sedel na posteli a vedel, že od toho dňa je závislý. Jeho závislosť sa máčala vo vani a mala meno Ivana. Nebola to hocijaká závislosť. Podľa jeho momentálneho, no neklamného pocitu, bola zničujúca a ťažko liečiteľná. ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.