Zápaly dýchacích ciest, zápal pečene či sexuálne prenášané ochorenia a hnačky sú najčastejšími ochoreniami, ktoré možno získať na cestách. Pravdepodobnosť ochorieť na infekčnú chorobu závisí od dĺžky pobytu a hygienického zabezpečenia miesta pobytu.

Pri ceste na dovolenku sa deti lepšie adaptujú na klimatické rozdiely a zmeny časových pásiem ako dospelí. Nižšia je však ich odolnosť voči chorobám, napríklad u dieťaťa sa môžu prejaviť príznaky akútnej dehydratácie už v priebehu niekoľkých hodín.

Pri cestovaní lietadlom môžu byť niekedy deti stresované zmenami tlaku v kabíne najmä pri štartovaní a pristávaní. Preto sa preventívne dáva deťom tvrdý cukrík či žuvačka, lebo prehĺtaním a žuvaním sa vyrovná tlak a tak možno predísť bolestiam v ušiach. Niekoľkohodinový pobyt v lietadle a prekročenie časových pásiem môže viesť k únave, bolestiam hlavy, podráždenosti či až k nezvládnutému správaniu detí, píše sa v informácii ÚVZ SR.

Pri cestovaní do tropických alebo subtropických oblastí treba predchádzať úpalu alebo prehriatiu organizmu. Lekársku pomoc treba vyhľadať, ak nie je možný dostatočný prívod tekutín a postihnutý zvracia. Deti by mali byť očkované proti osýpkam, mumpsu, rubeole, detskej obrne, záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym ochoreniam. Tieto očkovania sú zaradené v imunizačnom programe Slovenskej republiky. V lekárničke, ktorú by dovolenkári mali mať so sebou, by mali byť analgetiká na bolesť a horúčku, antihistaminiká na poštípanie a pohryznutie či lieky na dezinfekciu, ktoré by použili pri tzv. cestovateľských hnačkách. Balíček prvej pomoci by mal obsahovať aj obväzy, leukoplast, nožničky, antibiotickú masť, opaľovacie krémy a repelenty na odpudenie hmyzu.

Copyright©2004 TASR