Epilepsia je dnes ešte stále zahalená predsudkami a nevedomosťou. Aj keď je to choroba ako ktorákoľvek iná, charakteristické epileptické záchvaty spôsobujú, že verejnosť ju vníma skôr ako „chorobný duševný stav“ a často sa komunikácii o nej vyhýba. Pritom len na Slovensku ňou trpí asi 60 tis. ľudí a vo svete až 45 miliónov. Choroba sa objavuje vo všetkých vekových skupinách, ale najčastejšie v detstve, či v starobe.

Medicína rozlišuje asi 150 druhov epilepsie. Z lekárskeho hľadiska nejde len o jednu chorobu. Záchvatom totiž mozog reaguje na rôzne poškodenia, napríklad vrodené chyby, nádory mozgu, degeneračné choroby, zápaly, cievne mozgové príhody, úrazy, alebo poruchy látkovej výmeny. Niekedy môže byť na vine dedičnosť, alebo poranenie pri pôrode, dosť často však príčina môže ostať záhadou. Výnimočné nie sú ani záchvaty v rámci abstinenčných príznakov, alebo po mimoriadnom fyzickom vyčerpaní. V neskoršom veku býva epilepsia prejavom cievneho ochorenia, alebo dôsledkom nadmerného (a dlhodobého) užívania alkoholu. Ak k záchvatu dôjde ojedinele, to ešte nemusí znamenať, že pacient naozaj trpí epilepsiou. Podľa lekárskych záznamov prežije izolovaný záchvat aspoň raz za život zhruba každý dvadsiaty človek. Ľudia s epilepsiou majú takisto mnoho fóbií a častejšie upadajú do depresií.

Kvalita života
Pre to, aby epileptik mohol viesť plnohodnotný život je dôležité, aby bol informovaný, správne diagnostikovaný a liečený. Pre zdravie epileptika, tak ako pre kohokoľvek iného, je podstatná dobrá kvalita života. Tú však uňho narušujú depresie a úzkosť, ktoré sa často medzi záchvatmi objavujú.

Diagnostika epilepsie sa zakladá na moderných metódach, medzi ktoré sa radí magnetická rezonancia, ktorá má za úlohu nájsť anatomicky odlišné oblasti mozgu, ktoré môžu byť zdrojom záchvatov. Funkčnou diagnostickou metódou je  tiež video EEG. Pri ňom sa pacient sníma na video a súčasne sa nahráva elektrická aktivita jeho mozgu. Cieľom je natočiť záchvat pacienta, pretože z jeho priebehu dokáže odborník zistiť, kde je ložisko epilepsie a v niektorých prípadoch sa táto oblasť dá chirurgicky ošetriť. Ako veľmi účinná sa ukázala liečba tzv. liekmi tretej generácie. Ide o antiepileptiká s účinnou látkou levetiracetam, ktorý výrazne znižuje riziko záchvatov. Tieto moderné lieky majú široké spektrum účinkov, a preto majú vyššiu pravdepodobnosť zásahu pri množstve typov epilepsie. Staršie antiepileptiká majú množstvo vedľajších účinkov alebo znižujú účinky iných liečiv a základným zmyslom vývoja nových liekov je nielen zvýšenie ich účinkov, ale aj kvality života medzi záchvatmi. O liečbe liekmi najnovšej generácie by sa mal každý epileptik poradiť so svojím lekárom.

Pomocnú ruku môžu podať aj ľudia okolo. Väčšina z nich však vôbec nevie, ako sa v prípade epileptického záchvatu zachovať. Tu sú základné pravidlá:
· Zachovajte ticho a pokoj.
· V žiadnom prípade nebráňte kŕčom
· Odstráňte z jeho blízkosti predmety, ktorými by si mohol ublížiť
· Uvoľnite tesné oblečenie
· Položte postihnutému niečo mäkké pod hlavu (vankúš, sveter, vetrovku)
· Vyčistite mu ústa a nič do nich nevkladajte
· Po skončení záchvatu obráťte pacienta nabok, aby sa mu uvoľnili dýchacie cesty
· Počkajte na návrat plného vedomia
· Ak záchvat trvá dlhšie ako päť minút, zavolajte pohotovosť