Ak sa zamýšľame nad nastávajúcimi Vianočnými sviatkami, často si povzdychneme: „To zase bude stres!“ Používame toto slovo, bez hlbšej úvahy. Je pre nás stresom samotný fakt Vianoc? – to asi nie. Tak čo? Nákupy, blížiaci sa koniec roka s množstvom uzávierok, termínov? Alebo obava z toho ako dopadne Štedrovečerná večera, či stihneme „vyupratovať“ byt, nakúpiť darčeky, či sa budú páčiť. Môže to byť aj smútok, že s nami nebude ten koho sme najviac milovali...

Je dôležité ujasniť si, že samotné Vianoce nie sú stresom. Tým sa stávajú naše očakávania, predstavy. Takže nie je také ťažké zvládnuť Vianočný stres, treba si trocha poupratovať v hlave a v srdiečku. Na čom mi viac záleží - na poriadku alebo pohode doma? Nemôžem si nakúpiť a nachystať veľa vecí už v predstihu? Musím byť na to sama / sám? Čo môžem presunúť na deti, partnera, rodičov ?

Ako najjednoduchšia a najdostupnejšia metóda na zvládnutie Vianočného stresu sa javí urobiť si plán - zoznam nákupov, nevyhnutných činností, termínov a úloh. A samozrejme nechať si taký týždeň v rezerve - môžeme ochorieť, môže nás seknúť pri umývaní okien. Tiež by sme si mali položiť otázku čo je pre nás dôležité a čo môžeme oželieť. Fascinuje ma keď počujem: „Neviem ako stihnem to pečenie, už teraz som z toho nervózna“. A na otázku „Tak prečo nekúpite hotové pečivo?“ dostanem odpoveď: “Keď ja to tak rada robím“. Nehovoriac o upratovaní (musím to naozaj urobiť všetko sama ?), chystaní stromčeka na poslednú chvíľu a rôznych „rituáloch“, ktoré si nesieme z detstva a podobne.

Vianoce sa nie nadarmo nazývajú sviatky pokoja. Myslím, že tu je tá podstata. Pre niekoho pokoj znamená keď je ten všetok ten ruch, povinnosti, tradície za nami. Pre iného je najdôležitejšie, že sa stretne s rodinou a ostatné nie je podstatné. Problémom to býva v mladých manželstvách, vo viacgeneračných rodinách, ale predovšetkým tam kde chýba veľká dávka tolerancie, nadhľadu.

A na záver netreba zabudnúť, že Vianoce sú hlavne o emóciách. Takže dajme šancu pozitívnym emóciám (radosť, očakávanie, tajomno, spomienky...) a nezabúdajme, že možno niekde neďaleko je niekto sám, hladný, je mu zima a nemá nikoho. Lebo na jednej strane je viac radosti, ale na druhej aj smútku počas týchto dní. A je na nás, ako tohoročné Vianoce prežijeme, čím budú iné, čím každoročné.

PhDr. Pavla Nôtová, Csc., klinický psychológ PRO BIOS