Bielenie zubov je v posledných rokoch jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví ústnej hygieny, a to najmä preto, že ľudia chcú mať nielen zdravý, ale aj atraktívny úsmev.

Na odtieň zubov má vplyv ich prirodzená farba (zafarbenie vnútornej časti zuba - zuboviny, ktoré je dané v zásade geneticky) a prípadné nežiaduce zafarbenie na povrchu zuba - sklovine.  Vnútorné zafarbenie je spôsobené vonkajšími vplyvmi, najčastejšie sú dôsledkom konzumácie potravín a nápojov s vysokým obsahom pigmentov (čierny čaj, káva, červené víno, čučoriedky a pod.). Tie sa postupne usádzajú na zubnej sklovine, ktorej povrch sa zafarbuje. Významnou príčinou nežiaducej vonkajšej pigmentácie zubov je aj fajčenie.

Metódy, ktoré si kladú za cieľ vylepšiť kozmetický vzhľad chrupu, sa všeobecne delia do dvoch kategórií – bielenie zubov na zosvetlenie prirodzenej farby (chemické bielenie) a špeciálna technika na odstránenie a prevenciu povrchových škvŕn (abrazívne bielenie).

Jemné a šetrné odstránenie vonkajšieho zafarbenia dosiahneme pomocou zubných pást so špeciálnym zložením. Táto metóda je najbezpečnejšia a taktiež najdostupnejšia, pretože ju môže absolvovať každý bez asistencie lekára. Pri pravidelnom používaní je možné odstrániť z povrchu zuba usadené makroskopické škvrny spôsobené fajčením a konzumáciou „farebných“ potravín.

Bielenie pomocou špeciálnych zubných pást je jednoznačne najjednoduchšie a najvhodnejšie pre osoby, ktoré majú svoju vrodenú farbu zubov (vnútorné zafarbenie) relatívne svetlé a nežiaduce zafarbenie postihuje len povrch skloviny. Treba zdôrazniť, že na získanie zdravého a žiarivého úsmevu je okrem zubnej pasty vhodná a dôležitá aj správna technika čistenia zubov.
Ako sa o bylinách písalo

V dávnych dobách boli vedomosti o bylinách šírené len ústne z generácie na generáciu a boli doménou najmä žien. S prvými dokumentmi - hlinenými tabuľkami  (okolo roku 3000 pred n. l.), sa datujú aj  prvé písomné zmienky o význame bylín, ich opisy využitie. Dialo sa tak súčasne v kolískach civilizácie v Babylone, Egypte, Číne a Indii. Cieľom bolo najmä zhrnúť praktické znalosti a vylúčiť povery. 

Najstaršie komplexné dielo „Kánon o bylinách“ vzniklo v Číne v roku 2698 pred n. l. a jeho autorom bol cisár Šen-nung. Ďalším priekopníkom bol Chuang-ti (približne o sto rokov neskôr), ktorý navyše odporúčal pri liečení bylinami brať do úvahy aj celkový stav pacienta. Doklady o skúmaní bylín vznikli aj v Egypte a Indii, kde sa okolo roku 1550 pred n. l. vzniklo dielo nazývané Ajurvédy.

Gréci aj Rimania sa tejto oblasti tiež venovali, napríklad Hippokrates (460 – 377 pred n. l.) vo svojej práci vychádzal z poznania prírody. Definitívne zavrhol myšlienku, že ochorenia sú trestom bohov, a stanovil základy etiky v lekárstve, ktorá je uznávaná dodnes. Dioscoridus vo svojom diele „De materia medi“ (z r. 512 pred n. l.) opísal  600 liečivých rastlín a pripojil aj herbárové vyobrazenie. Jeho dielo sa stalo prameňom informácií pre bylinkárov a tvorcov herbárov až do 17. storočia.

V stredoveku sa bylinná medicína ďalej vyvíjala v kláštoroch a medzi bylinkárkami na vidieku. S Gutenbergovým vynálezom knítlače (v polovici 15. storočia) nastali zlaté časy herbárov a nových vedeckých prístupov. Za zmienku stojí snáď najslávnejší herbár všetkých dôb „The English Physician“ (The Complete Herbar) Nicolasa Culpepera z roku 1649. V českých krajoch patrí k najznámejším Herbár alebo Bylinár od autora Andrea Matthioliho v preklade vynikajúceho prírodovedca Tadeáša Hájka z Hájku, ktorý vyšiel v roku 1562. S úpravami sa vydáva dodnes.

Využitie bylín
Byliny sú už po storočia neoddeliteľnou súčasťou života. Ich rola vo výžive, v domácnosti, v prírodnej kozmetike aj liečiteľstve bola a stále je veľmi významná.

V kuchyni sa byliny využívajú najmä na dochucovanie pokrmov, pri zaváraní a konzervácii niektorých potravín, na prípravu čajov, vína, likérov a pod. V domácnosti je použitie ešte širšie. Byliny pomáhajú vyčistiť zatuchnutý vzduch, levanduľa je známa svojou schopnosťou prevoňať šatník, skrine a pôsobí aj proti moliam. Niektorými bylinami je možné umývať aj riady a napríklad majoránkový vosk je skvelý na leštenie dreveného nábytku. Vhodné byliny odpudzujú mravce, muchy (kvety čiernej bazy, levanduľa, mäta, palina obyčajná) a dokonca aj myši (nemajú radi mätu a vratič obyčajný). Citrón alebo rozmarín boli v dávnych dobách jedinými dostupnými dezinfekčnými prostriedkami. Najvýznamnejšiu rolu však vždy hrali byliny v oblasti prírodnej kozmetiky a liečiteľstva.

Čo sú silice a ako pôsobia ako účinné farmaceutické látky

Silice alebo éterické oleje sú destiláty z rastlinného materiálu, ktoré vykazujú značnú bioaktivitu a majú liečivé schopnosti. Silice sa správajú ako fytohormóny, regulujú teda naše nálady. Tieto látky sa používajú už niekoľko storočí a v minulosti boli veľmi vysoko ocenené, podobne ako drahé kovy a kamene. Aj dnes pozná skúsený užívateľ rozdiel v kvalite silíc podľa vône a chuti. 

„Napríklad príchute v cukrovinkách sú v prevažnej väčšine nahradzované aromatickými látkami, ktoré neobsahujú žiadne z mnohých liečivých vlastností prírodných silic. V prípade mäty je lepšie vybrať produkt (pokiaľ máte možnosť), ktorý obsahuje čistý mätový olej skôr ako len mentol,“ hovorí Pavel Jurič.

Mäta pieporná
(Mentha piperata) je ľudovo nazývaná taktiež mentolová bylina, mäta prieporná, balšám. Je to trváca bylina s drevnatým podzemkom pôvodom z Anglicka. Má široké využitie, najznámejšie sú jej silné antibakteriálne a protizápalové účinky. Mätová silica sa používa ako kloktadlo, na inhalácie pri zápaloch hrtanu a priedušiek, do kúpeľov pri reumatizme a kožných vyrážkach. Mentol býva často súčasťou protireumatických a osviežujúcich mastí a krémov. Priaznivo pôsobí na nervovú sústavu, pretože silice potláčajú citlivosť nervových zakončení (vhodná je pri migrénach, ischiase a pod.). Tlmí a odstraňuje kŕče tráviacieho ústrojenstva podporuje chuť do jedla, pôsobí proti nadúvaniu, upravuje činnosť žlčníka apod. Stimuluje ovuláciu aj potenciu, upravuje pravidelnosť menštruačného cyklu. V kozmetike sa bez nej nezaobídeme pri výrobe zubných pást, ústnych vôd aj rôznych krémov. 

Citrón
Plody citrónovníka (Citrus limon) majú najčastejšie veľkosť a tvar slepačieho vajca a môžu mať žltú až tmavo zelenú farbu. Citrusy boli dovezené z Číny, teda z juhovýchodnej Ázie. Citrón je úžasný osviežujúci a liečivý plod. Okrem jedinečnej schopnosti bieliť a odstraňovať škvrny od prírodných farbív, pôsobí na celý rad choroboplodných zárodkov. Je psychostimulantom a v ústach vám spraví poriadok – zlikviduje škodcov a chráni prirodzenú mikroflóru. V kombinácii s mätou je to neporaziteľná dvojica.       
         
Ďalšie byliny vhodné pre zdravie ústnej dutiny
Mäta kučeravá (spearmint) - doplnok mäty piepornej, obzvlášť v chuti (nezamieňajte ju s umelou príchuťou žuvačiek).
Tymián – neprekonateľný v boji s baktériami a plesňami, veľmi účinný proti Listérii a ďalším v súčasnej dobe sa množiacím baktériám.
Myrha – zlato Egypta, základ balzamovacích zmesí, efektívne lieči všetky problémy ústnej dutiny a ďasien. Chráni zuby pred mikrobiálnym ohrozením a vznikom plaku.

Vplyv ústnej hygieny na celkové zdravie z pohľadu odborníka

Pavel Jurič, ktorý sa už roky venuje využitiu bylín v kozmetike, hovorí: „Starostlivosť o zuby a ústnu dutinu dnes patrí medzi samozrejmú súčásť osobnej hygieny. Kvalita techniky čistenia a použitých pomôcok je však spornejšia, nehovoriac o pravidelných návštevách stomatológa či dentálnej hygieničky. Tu však môžeme hovoriť o rastúcom záujme o nové možnosti, ako sa starať  o ústnu dutinu. Pomaly začíname chápať, že zdravotný stav ústnej dutiny je takmer rovnaký v pomere celkovej zdravotnej kondícii. Ústa sú jedny z prvých miest, kde sa usídľujú baktérie z okolia, kam prenikajú plesne z potravín a kde je mnoho príležitostí pre rozvoj zápalov.

Akokoľvek tu hovoríme hlavne o zdraví, vždy to súvisí s estetikou a vzhľadom. Usmievať sa je veľmi pekné a dôležité. Kto sa neusmieva, vypadá nešťastne a neúspešne. Usmievať sa však chceme len v prípade, keď máme zdravé zuby. Vieme totiž, že prvý dojem je veľmi dôležitý a že oči a ústa sú najsledovanejšou časťou nášho tela v spoločenskom styku. Dalo by sa teda povedať, že rozvoj ústnej hygieny je veľmi žiadúci. V dnešnej dobe je navyše v tejto oblasti jednoznačné smerovanie k používaniu prírodných ingrediencí,“ dodáva Pavel Jurič.

Jemné a pritom účinné bielenie
V ústnej hygiene sa potom krása stáva veľmi dôležitým prvkom. Ľudia vyznávajúci zdravý životný štýl považujú za najvhodnejšie prirodzené postupy a odmietajú agresívne zásahy. Jemné, postupné a pritom účinné bielenie je pre nich najvhodnejší spôsob, ako získať zdravý a žiarivý úsmev. Existuje prirodzená hranica belosti zubov – biele zuby, aké príroda chcela.

Nová gélová zubná pasta Signal White System Naturals s prírodnými výťažkami z mäty a citróna umožňuje postupné a jemné bielenie. Skladá sa z dvoch zložiek: bielej pasty uprostred a priesvitného gélu s prírodnými výťažkami naokolo.
 
Priesvitný gél tvorí 90 % pasty a obsahuje výťažky z mäty dodávajúca príjemnú sviežu chuť. Gél je navyše obohatený o jemné guľôčky – mikrogranule, ktoré v sebe obsahujú výťažky z citróna známeho svojimi bieliacimi účinkami.

Biela pasta uprostred obsahuje fluorid, ktorý čistí a posilňuje sklovinu a urýchľuje spätné vstrebávanie vápnika (podporuje remineralizáciu skloviny).
Výsledkom je potom postupné bielenie a zdravé, prirodzene biele zuby.

Odporúčaná maloobchodná cena je: 73,90 Sk