Ako jedia deti na Slovensku?
Autor(ka) : Mária Dudášová
Dátum a čas : 19.12.2007 00:00
Kategória : Zdravie
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
Komu (email) :
Od (email) :
Od (meno) :
  

Kardiovaskulárne choroby, obezita, diabetes, či osteoporóza sú ochorenia, ktoré sa vyvíjajú roky až desaťročia a často sú dôsledkom nesprávnej výživy už v detstve alebo mladosti.

Kardiovaskulárne choroby, obezita, diabetes, či osteoporóza sú ochorenia, ktoré sa vyvíjajú roky až desaťročia a často sú dôsledkom nesprávnej výživy už v detstve alebo mladosti.

Osvojenie si správnych stravovacích návykov v detskom veku sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie nutrične podmienených chorôb.  Tím odborníkov v roku 2007 realizoval na Slovensku štúdiu, ktorej cieľom je získať informácie o výžive detí a na základe aktuálnej situácie formulovať cielené nutričné odporúčania .

Výskumnú štúdiu Súčasný stav výživy a výskyt obezity u detí vo veku od 6 do 15 rokov vo vybraných regiónoch Slovenska realizuje tím riešiteľov z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Do projektu bolo v roku 2007 zahrnutých 10 okresov Slovenska, pričom rodičia detí doma vyplnili 4614 dotazníkov, ktoré sa priebežne spracovávajú.

„Nárast obezity dosahuje v priebehu ostatných dvoch dekád epidemické rozmery v  mnohých krajinách sveta. Tento trend sa uplatňuje aj u detí a je predzvesťou závažných zdravotných komplikácii v dospelosti. Až v 96 percentách prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi, nedostatkom pohybu v kombinácii s (epi)genetickými faktormi. Ak je jeden z rodičov obézny, riziko vzniku obezity je u dieťaťa trojnásobné,  ak obaja, až desaťnásobné. Základy stravovacích návykov sa tvoria už v dojčenskom veku a na ich utváraní participuje hlavne rodina dieťaťa, lebo zo stravovacích a pohybových návykov rodičov vychádza aj životný štýl dieťaťa.  Z detí, ktoré sú obézne, až v 80 percentách prípadov vyrastú obézni dospelí“, uvádza prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, zostavovateľ rovnomennej monografie.

„Výsledky štúdie poukazujú na nedostatky v stravovacích návykoch detí, ktoré sa môžu odraziť na zdravotnom stave dieťaťa a zvýšiť riziko civilizačných ochorení. Porovnanie našich výsledkov so štúdiami z konca 90-tych rokov poukazuje, že napriek všeobecne lepšej dostupnosti k informáciám o správnej výžive, mnohé nedostatky vo stravovaní detí pretrvávajú. I v súčasnosti vysoké percento detí nepravidelne raňajkuje, častá je konzumácia nekompletných obedov a nedostatočné zaraďovanie mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny do výživy“, stručne hodnotí MUDr. Katarína Babinská, PhD.

Najzávažnejším zistením je nedostatočný príjem ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, a to predovšetkým v starších vekových skupinách detí. Každý deň však prijímajú ovocie dve tretiny vyšetrených detí, zeleninu iba 25 %. V konzumácii chleba, pečiva a cereálnych výrobkov sú i nedostatočne zastúpené celozrnné výrobky. Nedostatočný príjmom uvedených potravín sa výživa dieťaťa ochudobňuje o dôležité potravinové zdroje ochranných živín.

Odporúčanú konzumáciu strukovín dva a viackrát do týždňa uvádza iba 23 percent detí. Konzumácia rýb je veľmi nízka, aspoň raz do týždňa ich prijíma iba 13,9 % účastníkov štúdie. Častejšie zaraďovanie rýb do výživy by napomohlo vyváženejšiemu príjmu nenasýtených mastných kyselín, najmä radu n-3, ktoré patria k nedostatočne zastúpeným zložkám v našej strave. Priaznivým zistením je preferencia rastlinných nátierkových tukov a rastlinných olejov.

Veľa detí pravidelne konzumuje sladkosti a iné nutrične menej hodnotné pokrmy, ako čipsy alebo jedlá typu fast food.  Problémy vo výžive našich detí sú podobné ako i v iných ekonomicky rozvinutých krajinách.

Získané údaje poukazujú na aktuálne problémy vo výžive detí, a naznačujú oblasti, na ktoré by sa mali zamerať výživové odporúčania a intervenčné kroky. V jedálnom lístku dieťaťa by sa malo 5 krát denne objaviť ovocie alebo zelenina. Každodennú súčasťou stravy majú tvoriť mliečne výrobky s dôrazom na probiotické produkty. Výber chleba, pečiva a ďalších cereálnych výrobkov je potrebné orientovať na celozrnné produkty. Žiaduce je zvýšiť príjem rýb, obmedzovať obsah nutrične málo hodnotných potravín – sladkostí, slaných pochutín a pokrmov typu fast-food, dodržiavať pravidelný stravovací režim.

Prvoradé miesto vo výchove dieťaťa k správnemu stravovaniu patrí rodine, v ktorej si dieťa osvojuje základné stravovacie návyky. Dôležitá úloha v rámci nutričného vzdelávania patrí i škole. V nemalej miere ovplyvňujú formovanie stravovacích návykov dieťaťa  masovokomunikačné  prostriedky.



©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.