Pre svoje všestranné použitie sú paradajky najrozšírenejšou zeleninou na svete. Môžu sa konzumovať čerstvé, je možné ich piecť, smažiť, variť, grilovať, môžu byť nakladané a sušené…………. Či už tak, alebo tak, vždy chutia skvele a navyše sú aj zdravé!

Ovocie alebo zelenina? Paradajka jedlá je ľuľkovitá rastlina (rovnako ako baklažán, paprika či zemiaky) s bobuľovitým plodom – paradajkou. O tom, či je paradajka ovocie alebo zelenina, rozhodoval v roce 1893 Najvyšší súd Spojených štátov. Zdanlivo banálny problém mal ekonomické opodstatnenie – na ovocie sa nevzťahovalo dovozné clo, zatiaľ čo na zeleninu áno. Súd vyniesol verdikt, že paradajka je zelenina

Včera a dnes…

Prvá úroda paradajok bola v subtropických oblastiach Južnej Ameriky, kde ich začali v 5. storočí pr. n. l. pestovať peruánsky indiáni – najprv však iba ako okrasné rastliny, pretože plody považovali za jedovaté. Do Európy sa paradajky dostali po objavení Ameriky a ako zelenina sa tu začali kultivovať až začiatkom 18. storočia.

V súčasnej dobe sa paradajkám darí hlavne v juhoeurópskych krajinách, kde bolo vyšľachtené množstvo rôznych druhov – k najznámejším patrí paradajka mäsitá, veľkoplodá, súdková, kríčková a kokteilová (cherry), červená, oranžová a žltá. Na celom svete však existujú viac ako dve stovky odrôd najrôznejších tvarov, farieb i chutí. Napríklad v Ázii sú obľúbené paradajka ružové, sladšie ako červené. Tiež existujú paradajky biele a čierne, podľa miery zrelosti v odtieňoch od čokolády až po sadze. Za zmienku stojí americká paradajka Beefsteak, ktoré sa farbou a textúrou podobá hovädziemu mäsu, broskyňová paradajka, ktoré má šupku pokrytú jemnými chĺpkami, alebo paradajka Morelle de Balbis, ktorá je podobne ako gaštan obalená kožovitým oplodím.

Na zdravie!

Paradajky sú nielen veľmi chutná, ale tiež zdraviu prospešná zelenina. Obsahujú lykopén, jeden z najvýznamnejších antioxidantov v zelenine, ktorá chráni pred škodlivým pôsobením UV žiarenia. V ľudskom tele slúžia antioxidanty ako vnútorná stráž, vyhľadávajúca a zneškodňujúca voľné radikály. Pokiaľ nie sú voľné radikály pod kontrolou, môžu narušiť správnu funkciu telesných buniek a znižovať odolnosť organizmu. Organizmus síce produkuje vlastné antioxidanty, ale to nestačí, a preto môžu byť dôležité antioxidanty získané z potravy – napríklad práve z paradajok. Lepším zdrojom lykopénu sú paradajkové šťavy alebo kečupy. Ako totiž dokazujú pokusy, organizmus vstrebáva väčšie množstvo lykopénu z tepelne upravených paradajok ako z paradajok čerstvých. Prírodný lykopén z paradajok obsahujú napríklad kečupy Hellmann´s, ktoré naviac neobsahujú žiadne umelé konzervačné látky (trvanlivosť výrobku zaisťuje pasterizácia a vínny ocot).

Skvelá chuť aj v zime

Tomaty, ako sa tiež paradajkám hovorí (tento názov pochádza z aztéckeho slova tomatl), sú aj u nás dostupné po celý rok. Vo svojich záhradkách ich však môžete zbierať len od mája do októbra. Nakoľko práve tie sú najchutnejšie – skleníkové paradajky nemôžu paradajkám vypestovaným na čerstvom vzduchu a slnku vôbec konkurovať. Pokiaľ teda túžite v zime po krásnej, červenej, zrelej a šťavnatej paradajke, máte dve možnosti – nechať si zájsť chuť, alebo sa pre ňu vybrať niekam do južnej Európy. Alebo siahnuť po kečupe Hellmann´s, ktorý je vyrobený z paradajok dozretých na slnku (v jednej fľaši ich je osem až desať) a tiež po nich skutočne chutí! Vyberať si môžete hneď z piatich príchutí – vsaďte na osvedčený Extra ostrý kečup Hellmann´s, vyskúšajte kečup Hellmann´s Jemný či Jemne pálivý s novou, ešte lepšou receptúrou, alebo ochutnajte tohtoročnú novinku Napoli s bazalkou a orgánom či Bavaria s kúskami cibule a pažítky.