Obľúbená značka Figaro má bohatú tradíciu, plnú kvalitnej čokolády, inovácií a nespočetného množstva verných spotrebiteľov.  Jej počiatky siahajú až do 19. storočia, kedy prudký rozvoj výroby cukroviniek podnietil firmu Stollwerck, založenú v roku 1839 v Kolíne nad Rýnom, aby expandoval na východ.

V roku 1896 si táto firma založila pobočku v Bratislave s počiatočným kapitálom 300 000 mariek a tak sa začala písať história produkcie cukroviniek v bratislavskej továrni. Bratislava mala v tom čase v Rakúsko - Uhorsku výhodnú polohu, rovnako poskytovala aj lacné pozemky za hranicou mesta, lacnú pracovnú silu a v neposlednom rade pre nemeckú firmu Stollwerck aj možnosť, ako sa vyhnúť dovoznému clu, ktoré v tom čase platilo pre cukrovinky. V novom podniku „Cisárskokráľovskej rakúsko-uhorskej dvornej továrne na čokoládu bratov Stollwerckových“ boli inštalované staršie stroje dovezené z Nemecka. Koncom roku sa tu spustila výroba lacných cukroviniek, ktoré boli určené pre najširšie vrstvy obyvateľstva. Tieto mliečne karamelky, ktoré sa nazývali „štolverky“, sa predávali v tzv. predajných automatoch a vďaka dlhodobej zmluve s rakúsko-uhorskými železnicami boli umiestnené na každej zastávke. Na konci 19. storočia sa v bratislavskej továrni okrem mliečnych karameliek vyrábal aj marcipán a pepermintové cukrovinky.

Nesporne zaujímavým faktom je, že až do roku 1910 predstavovala bratislavská továreň jediný podnik tohto druhu na celom Slovensku. Vo výrobnom procese dominovala manuálna práca a v roku 1913 predstavoval priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni 25kg mliečnych karameliek. Neskôr, v roku 1931, už bola produkcia bratislavskej továrne rozmanitejšia, vyrábala sa v nej čokoláda, kakao, marcipán, rôzne cukrovinky, oblátky, či kandizované ovocie.

V 30-tych rokoch zasiahla aj bratislavský podnik svetová hospodárska kríza, výroba sa zredukovala a prácu stratilo veľa ľudí. Avšak v roku 1937 firma začala znovu hospodáriť so ziskom a celoročná výroba v predvojnových rokoch predstavovala 2 300 ton výrobkov pri zamestnanosti 700 - 800 pracovníkov. V období prvej republiky sa tu vyrábali bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente bola bonboniéra „Tú mám rád“. Ťažké vojnové roky ovplyvnili aj históriu bratislavskej továrne. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa závod orientoval na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. V tomto období sa vybudovala moderná konzerváreň spracovávajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek bola obmedzená, zaujímavosťou je, že sa vyrábali len pre nemocnice.

Smutným dátumom v histórii bratislavskej továrne bol nesporne december 1944, kedy bola zničená vojnovým bombardovaním. V apríli 1945 sa stal závod, ako nemecký, vojnovou korisťou Červenej armády. Prehnanie vojnovej fronty a trojmesačný pobyt Červenej armády znamenal pre závod väčšie škody než samotné vojnové bombardovanie. Boli z neho odvezené hotové výrobky a suroviny, zabavené vybavenie ako automobily a výrobné stroje. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, čo v tom období predstavovalo obrovskú finančnú čiastku. Šťastie však bratislavskú továreň celkom neopustilo a v júli 1945 odovzdala Červená armáda továreň štátu a ten neskôr dostal náhradu za odobrané suroviny.

Nasledovali smutne známe povojnové udalosti v podobe konfiškácie a znárodnenia.           Na závod bola v roku 1945 uvalená národná správa a v roku 1946 bol na základe Benešových dekrétov závod skonfiškovaný. V rámci centralizácie hospodárstva sem boli presunuté stroje z ďalších skonfiškovaných podnikov, najmä z českého pohraničia. Povojnové problémy so zásobovaním surovinami a nedostatkom finančných prostriedkov sa darilo pomaly prekonávať a ako prvá obnovila prevádzku konzerváreň. Tá sa však           v roku 1948 presunula do Rimavskej Soboty a závod zostal čisto cukrovinkovým.

Po zrušení národnej správy v septembri 1948 bol zriadený celoslovenský podnik „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“ a bratislavský závod sa stal jeho súčasťou.  Neskôr, v roku 1958, bol bratislavský závod zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch a premenovaný na FIGARO n.p. V roku 1963 sa FIGARO stalo súčasťou kolosu Československej čokoládovne, ktorý združoval všetky československé cukrovinkárske továrne.

V 60-tych rokoch sa v rámci špecializácie výroby jednotlivých závodov zrušil podnik                  v Piešťanoch a jeho výroba sa presunula do závodu v Trnave, ktorý sa ďalej špecializoval na nečokoládovú výrobu. Bratislavské Figaro vyrábalo v tomto období čokoládový aj nečokoládový sortiment. Zmodernizovali sa tiež stroje z prvej republiky. V povojnových rokoch došlo aj k ustáleniu výrobného programu, ku ktorému patrilo: spracovanie kakaových bôbov, výroba polotovarov, čokoládových, cukrárskych a tukových poliev.           

Z čokoládových cukroviniek sa vyrábali tabuľkové čokolády, čokoládové tyčinky, formované a máčané čokoládové cukrovinky, dezertné zmesi, čokoládové dražé a kakaový prášok. Vo výrobe nečokoládových cukroviniek prevládali dropsy, furé, karamelky, želé, fondánové salónky a nečokoládové dražé. Prestali sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky, či oblátky.

V roku 1985 prekročila ročná produkcia 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava malo           36 percentný podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 percentný podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou to bol takmer osemnásobný rast. Po nežnej revolúcii bola v roku 1992 v rámci privatizácie založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spojil            s Kraft General Foods Europe.

Figaro muselo počas svojej histórie zdolať množstvo neľahkých prekážok, aj napriek tomu však zotrvalo a v súčasnosti je už tradičnou značkou s dlhodobou históriou. V dnešnom portfóliu Figara môžeme nájsť široký sortiment neodolateľných produktov vysokej kvality - čokoládové tabuľky, pralinky aj tyčinky, ktoré si neustále nachádzajú nových priaznivcov. A dlhoroční spotrebitelia? Tí už roky dôverujú svojej obľúbenej značke a kvalitným produktom, ktoré im už desaťročia prináša.

Najdôležitejšie medzníky z histórie Figara 

1896   - založenie továrne, pobočky firmy Bratov Stollwerckov v Rakúsko - Uhorsku

1900   - poškodenie továrne požiarom, veľká rekonštrukcia podniku

1907   - osamostatnenie dcérskej spoločnosti v Bratislave pod názvom „Bratia Stollwerckoví, a.s.“

1918-1924 vstup českého kapitálu

1944   - továreň poškodená vojnovým bombardovaním

1946   - konfiškácia továrne

1948   - znárodnenie

1958   - zlúčenie s trnavským a piešťanským podnikom Figaro, vznik celoslovenského národného podniku Figaro so sídlom v Bratislave

1992   - založenie akciovej spoločnosti Figaro

1992   - Jacobs Suchard získava 67 percent akcií Figara

1993   - spojenie Kraft General Foods Europe a Jacobs Suchard