Rôzne druhy ochorení skrývajú v sebe mnoho obmedzení v každodennom živote. Je iba na okolí, ako sa im podarí integrácia medzi ostatných zdravých ľudí. Aby sme im k tomu dopomohli aj my, mali by sme poznať základné informácie o tomto ochorení, preto v niekoľkých pokračovaniach Vám priblížime základné fakty o epilepsii.

Fakty o epilepsii

-     Na Slovensku žije asi 60 000 epileptikov, každoročne pribudne približne 2500-3000 nových pacientov.

-     Nie je nákazlivá.

-     Je to ochorenie mozgu, nie psychiatrická diagnóza či prejav mentálneho postihnutia.

-     Epilepsia je ochorenie, kým epileptický záchvat je príznak. Ten môžu spôsobiť aj iné príčiny, ako epilepsia.

-     Epilepsia môže postihnúť kohokoľvek z nás, bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, intelekt či sociálnu situáciu.

-     Existuje mnoho druhov epilepsie s rôznymi typmi záchvatov - od malých, ktoré trvajú niekoľko sekúnd a okolie si ich ani nemusí všimnúť, až po veľké, kedy človek upadá do bezvedomia a zachvátia ho kŕče.

-     Epileptické záchvaty sa môžu objaviť kedykoľvek – aj počas spánku.

-     Mnohým pacientom spôsobuje omnoho vážnejšie problémy odmietavý postoj okolia, ako samotné epileptické záchvaty.

-     S epilepsiou sa dá žiť normálny život – mnohí pacienti môžu vykonávať bežné povolania, študujú, majú zdravé deti, nemusia sa vzdať športu či koníčkov.

Najčastejšie mýty o epilepsii

Epileptikov sprevádzajú mnohé ťažkosti, mýty a predsudky. Majú problémy pri vzdelávaní, hľadaní zamestnania, nadväzovaní vzťahov. Aj keď je väčšina odborníkov na epilepsiu presvedčená, že pacienti môžu podávať rovnaké pracovné výkony, ako zdraví ľudia, je medzi nimi vyššia nezamestnanosť a často sú nútení vykonávať povolanie, ktoré nezodpovedá ich kvalifikácii a skúsenostiam. Mnoho epileptikov má skúsenosť, že potenciálny zamestnávateľ považuje ich ochorenie za príťaž a znevýhodňujú ich oproti iným uchádzačom, často veľmi výrazne. Ako vyhlásil Najvyšší súd USA v jednom zo svojich rozhodnutí - „strach okolia je príčinou diskriminácie omnoho častejšie, ako samotný hendikep, ktorým ľudia s epilepsiou trpia.“

Medzi najčastejšie mýty o epilepsii patria:

Epilepsia je nákazlivá

Mýtus! Neexistuje žiadne riziko, že by ste sa epilepsiou od chorého nakazili.

Epilepsia je dedičná.

Mýtus! Vo väčšine prípadov tomu tak nie je. Len málo foriem epilepsie sa priamo prenáša z rodičov na deti. Väčšina detí, ktorých rodič trpí epilepsiou, nikdy nemá záchvaty. Ženy s epilepsiou môžu mať celkom zdravé deti a ich ochorenie nijako nebráni tehotenstvu.

Epilepsia znamená, že človek je mentálne postihnutý či zaostalý.

Mýtus! Epilepsia je fyzické ochorenie mozgu a nemusí mať vplyv na inteligenciu, vzdelanie, či schopnosti. Pacientov s epilepsiou lieči neurológ, nie psychiater. Medzi epileptikmi nájdeme mnohé významné osobnosti, ktoré doslova ovplyvnili dejiny.

Epilepsia sa prejavuje záchvatmi, pri ktorých sa človek zmieta v kŕčoch celého tela.

Mýtus! Epilepsia môže mať rôzne prejavy a niektoré typy záchvatov nespozorujete, ani keď ste ich svedkom.

Epilepsia sa nedá liečiť.

Mýtus! Nedá sa síce liečiť príčina ochorenia, no človek môže žiť úplne bez záchvatov a plnohodnotne. Niektoré typy epilepsie odznejú vekom, pri iných stačí úprava životosprávy. Väčšina pacientov užíva lieky, ktoré ich dokážu zbaviť záchvatov, môžu študovať, chodiť do práce, športovať a mnohí dokonca aj šoférovať auto.

Pri záchvate sa musí epileptikovi vložiť niečo tvrdé medzi zuby, aby si neprekusol jazyk.

Mýtus! Takýmto zásahom môžete epileptikovi zablokovať dýchacie cesty, okrem toho si tým môže vážne poškodiť zuby. Nesnažte sa mu nič vkladať počas záchvatu do úst, ani mu vyťahovať jazyk. Stisk čeľustí je veľmi silný a mohol by vás vážne poraniť na prstoch či rukách. Radšej sa pokúste pacienta položiť na bok, aby mu jazyk nezapadol.

Epileptik je počas záchvatu agresívny a má penu okolo úst.

Mýtus! Tieto prejavy sa síce môžu pri niektorých typoch záchvatov objaviť, rozhodne však nie sú bežné. Agresívne správanie sa objavuje len pri jednom type záchvatu.

Epilepsiou trpí len určitá skupina ľudí.

Mýtus! Epilepsia sa neobmedzuje na žiadnu rasu, vekovú skupinu, národnosť, zemepisnú šírku a nie je ani „ochorením kráľov“ či určitej sociálnej skupiny.

Nervová sústava

Nervová sústava v ľudskom tele je prepojený systém, ktorý by sme mohli rozdeliť na dve základné časti – centrálnu a periférnu nervovú sústavu. Z hľadiska epilepsie je dôležitý centrálny nervový systém, ktorý tvorí mozog a miecha a je riadiacim centrom ľudského organizmu.

Mozog

Ľudský mozog je neuveriteľne zložitý orgán. Je to vôbec najzložitejšia štruktúra, akú poznáme, a to aj z hľadiska celého vesmíru! Váži asi 1300 až 1600 g. Mozog vysokých ľudí je obyčajne ťažší, ako u drobných ľudí, medzi hmotnosťou mozgu a inteligenciou však neexistuje žiadna súvislosť.

Základnou jednotkou nervovej sústavy, a teda aj mozgu, je nervová bunka – neurón. Každá nervová bunka má membránu, ktorá je elektricky nabitá. Tento náboj je pre mozog nesmierne dôležitý – nervové bunky spotrebujú až tretinu energie práve na to, aby si tento elektrický náboj udržali. Strata náboja väčšinou značí odumretie neurónu.

Neuróny sú medzi sebou pospájané vláknami, ktorými si predávajú informácie – elektricky a chemicky. Vláknom nervovej bunky sa šíri slabulinký elektrický prúd, ktorý na jeho konci uvoľní chemickú látku. Tá podráždi vlákno druhej nervovej bunky a vyvolá vznik drobného elektrického prúdu, ktorý sa takto šíri ďalej. Zjednodušene môžeme povedať, že šírením elektrických impulzov medzi sebou nervové bunky komunikujú. Tento proces nám umožňuje vykonávať všetky činnosti.

Počet neurónov v mozgu je obrovský – asi sto miliárd, preto sa niekedy prirovnáva k počtu hviezd v galaxii. Každý jeden neurón vytvára spojenia asi s ďalšími 10 000 neurónmi. V mozgu teda máme až biliardu (milión miliárd) takýchto spojení. Miesto vzájomných kontaktov medzi neurónmi sa nazýva synapsia. S veľkým množstvom synapsií sa rodíme, no obrovské množstvo ich vzniká a zaniká tým, že do mozgu vstupujú nové informácie – napr. zrakové, sluchové, dotykové... Okrem toho sa synapsie trvalo a rýchlo stavajú a prestavujú podľa toho, ako mozog so získanými informáciami pracuje. Napríklad počas čítania článku v časopise vznikne v mozgu obrovské množstvo synapsií, no niektoré z nich hneď zaniknú, kým iné sa uložia – to sa prejaví napr. tým, že si na obsah prečítaného spomenieme aj po dlhšom čase.

Stavba mozgu

Ľudský mozog sa anatomicky delí na tri základné časti:

1. Predný alebo veľký mozog (lat. prosencephalon) – delí sa na koncový mozog a medzimozog
2. Stredný mozog (lat. mesencephalon)
3. Zadný mozog – tvorí ho mozoček, tzv. Varolov most a predĺžená miecha, ktorá plynule prechádza do miechy. Je najstaršou časťou mozgu.

Podľa iného delenia môžeme mozog rozdeliť na:

a)    veľký mozog

b)    malý mozog (mozoček)

c)    mozgový kmeň (tvorí ho zadný a stredný mozog okrem mozočka)

Najväčšiu časť mozgu tvorí tzv. koncový mozog, ktorý sa skladá z dvoch pologulí - hemisfér. Ľavá pologuľa riadi pravú stranu tela, a naopak, pravá kontroluje ľavú polovicu tela. Preto ak dôjde k elektrickému podráždeniu v pravej časti mozgu, prejaví sa to zášklbmi ľavých končatín alebo ľavej časti tváre. Ľavá hemosféra je väčšinou dominantná, preto je väčšina ľudí pravákov. Zodpovedá za reč, čítanie a počítanie. Pravá – nedominantná strana zase riadi mimiku, poznávanie, orientáciu v priestore a pod.

Každá hemisféra sa skladá zo štyroch lalokov a každý je zodpovedný za určité funkcie:

• čelový lalok – reč, myslenie a pohyb končatinami
• temenný lalok – vnímanie dotykov a orientácia v priestore
• záhlavný lalok – zrakové vnímanie, rozpoznávanie predmetov
• spánkový lalok – sluch, pamäť, porozumenie reči

Povrch mozgu tvorí šedá hmota, ktorá obsahuje telá nervových buniek. Vnútro mozgu (hemisfér) tvorí prevažne biela hmota a obsahuje nervové vlákna, ktoré tvoria komunikačnú sieť mozgu a zabezpečujú spojenie medzi jeho rôznymi časťami. Za vznik epileptických záchvatov sú zodpovedné nervové bunky povrchu mozgu, teda bunky šedej hmoty.

Ľudský mozog je rozbrázdený závitmi. Pre zaujímavosť - niektoré cicavce majú mozog úplne hladký (napríklad krysa).