Epileptické záchvaty

Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Ich vznik spôsobuje abnormálna elektrická aktivita mozgu. Príznaky pred alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu sa abnormálna aktivita objaví. Ak vznikne v oblasti záhlavného laloku, môžu sa objaviť záblesky alebo iné zrakové vnemy, v oblasti temenného laloku pocity brnenia, aktivita v oblasti čelového laloku vyvoláva zášklby končatín.

Epileptické záchvaty sa môžu prejavovať v akomkoľvek čase počas dňa alebo noci. Niektoré typy epilepsie sú dokonca typické záchvatmi najmä počas spánku, keďže mozog vtedy pracuje zvláštnym spôsobom. Rôzne typy záchvatov môžu postupom času – pokiaľ sa opakujú – viesť k neurologickým zmenám. Niekedy tieto zmeny nespôsobujú žiadne ťažkosti, inokedy môžu spôsobiť napríklad pomalší vývoj psychomotoriky u dieťaťa, no vážne následky, ktoré by spôsobovali fyzický či psychologický hendikep, sa objavujú len zriedka.

Abnormálna elektrická aktivita môže niekedy vznikať len v určitej oblasti mozgu – vtedy hovoríme o parciálnych (čiastočných, ložiskových) záchvatoch. Ak sa aktivita rozšíri do oblasti celého mozgu, ide o generalizované (kompletné) záchvaty.

Rozpoznať epileptický záchvat nie je vždy také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Existuje totiž mnoho typov záchvatov a často ani lekár nevie na prvý pohľad určiť, o aký záchvat ide a aká je jeho príčina. Najjednoduchšie je rozpoznať generalizovaný záchvat – tzv. grand mal, pri ktorom sa pacient zrúti na zem, najprv mu celé telo stuhne a potom ho zachvátia kŕče. Tento typ záchvatu je síce najznámejší, no pritom sa neobjavuje vždy – omnoho častejšie sú parciálne záchvaty, ktoré si neznalý človek ani nemusí všimnúť.

Podľa okolností vzniku delíme záchvaty na:

-       provokované – v týchto prípadoch nejde o epilepsiu ako ochorenie. Najmä generalizovaný záchvat môže vzniknúť niekedy aj u zdravých ľudí. Faktorom, ktorý môže záchvat vyprovokovať, môže byť napr. požitie veľkého množstva alkoholu, nedostatok spánku, dehydratácia organizmu, enormný stres, ako aj pokles hladiny krvného cukru u diabetikov.

-       neprovokované – ak sa záchvaty objavujú opakovane a bez provokujúceho faktora, ide o ochorenie epilepsiou.

Podľa priebehu poznáme 2 typy záchvatov – parciálne a generalizované:

1. Parciálne záchvaty – ložiskové, fokálne, čiastočné

Sú to najčastejšie typy epileptických záchvatov. Postihujú len určitú časť mozgu, a preto sa väčšinou prejavujú len poruchami funkcie tejto mozgovej oblasti – ložiska. Príznaky sa prejavujú podľa toho, ktorú časť mozgu abnormálna elektrická aktivita podráždi. Poznáme dva typy parciálnych záchvatov – jednoduché a komplexné.

Príznaky jednoduchého parciálneho záchvatu:

• človek je pri plnom vedomí, uvedomuje a pamätá si priebeh celého záchvatu
• je schopný komunikovať
• samovoľné zášklby niektorej časti tela – napr. tváre, končatiny alebo jednej polovice tela, prechodné pocity brnenia
• záblesky pred očami
• vnímanie rôznych pachov, zvláštna chuť v ústach, môžu sa objaviť pocity neskutočna, spomienkové vnemy, ilúzia už prežitého a pod.
• neprimerané emócie (strach, smútok, hnev, zlosť)

Príznaky komplexného parciálneho záchvatu:

• poruchy vedomia rôzneho stupňa - človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá
• automatické a „zvláštne“ správanie, pacient nereaguje na okolie ani na oslovenie.
• neúčelná prehnaná gestikulácia
• pomľaskávanie, žuvanie naprázdno
• uškŕňanie
• automatické upravovanie sa
• prechádzanie po miestnosti s bezmyšlienkovitým prezeraním vecí
• krik
• niekedy vyvracanie očí, otáčanie hlavy, prípadne aj trupu do jednej strany
• niekedy záchvat sprevádzajú neprimerané emócie, hystéria, človek sa váľa po zemi, robí bizarné pohyby
• po odznení záchvatu býva pacient ešte určitý čas zmätený, dezorientovaný

2. Generalizované (kompletné) záchvaty

Pri generalizovaných záchvatoch postihuje abnormálna elektrická aktivita celý mozog, preto sa príznaky záchvatu prejavujú na oboch častiach tela. Podľa priebehu poznáme niekoľko typov generalizovaných záchvatov, no spoločnou črtou je strata vedomia a to, že človek si záchvat nepamätá.

Pred záchvatom sa niekedy objavuje tzv. aura, ktorá vzniká bezprostredne pred záchvatom a trvá len niekoľko sekúnd. Prejavuje sa pocitmi brnenia, vnímaním pachov, pocitom „neskutočna“, zášklbmi končatín.

Typy a príznaky generalizovaných záchvatov:

Tonicko-klonické záchvaty (nazývané aj „grand mal“)

• lapanie po dychu
• kŕčovité napätie celého tela, ktoré postupne striedajú kŕče všetkých končatín
• pád na zem, strata vedomia
• pena okolo úst z dôvodu zvýšeného slinenia
• kvôli kŕčom dýchacích svalov pacient modrá
• pacient sebou hádže, má šklbavé kŕče, môže si pohrýzť jazyk, pomočiť sa, neudrží stolicu

Tonické záchvaty

• stuhnutie a napätie svalstva celého tela
• neobjavujú sa žiadne zášklby

Myoklonické alebo klonické záchvaty

• šklbavé pohyby celého tela alebo jeho časti, často sa prejavuje náhlym zášklbom horných a dolných končatín
• môžu sa objaviť „skupinovo“ – niekoľko záchvatov po sebe v krátkom časovom intervale

Atonické záchvaty (opak tonických)

• vo svaloch sa náhle stráca akékoľvek napätie a človek padá k zemi

Absencia (alebo tiež „petit mal“)

• postihuje zvyčajne iba deti, najčastejšie vo veku 3-9 rokov
• dieťa sa náhle zarazí, pozerá strnulo alebo vyvracia oči
• stráca kontakt s okolím, prestane reagovať, z ruky mu padajú predmety
• niekedy sa objavia zášklby viečok, poklesnutie hlavy, rozšírenie zreníc, zblednutie či začervenenie pokožky.
• po odznení záchvatu dieťa obyčajne pokračuje v prerušenej činnosti, „akoby sa nič nestalo“

„Status epilepticus“ - pri parciálnych, ako aj generalizovaných záchvatoch môže niekedy vzniknúť tzv. status epilepticus – epileptický stav, pri ktorom sa záchvaty opakujú v krátkom čase za sebou alebo jeden záchvat strieda druhý. Tento stav môže ohrozovať život, keďže môže dôjsť k úplnému vyčerpaniu organizmu. Preto si vždy vyžaduje lekársku pomoc.

Diagnostika

Pri podozrení na epilepsiu vykoná prvé vyšetrenie praktický lekár, ktorý pošle pacienta k odborníkovi – neurológovi. Pri zložitejších prípadoch môžu pomôcť aj špecializované poradne.

Najčastejšie otázky, ktoré lekár pri diagnostike položí a ktoré mu pomôžu odhaliť príčinu a charakter záchvatov, sú napr.:

q  Vznikol záchvat náhle alebo ste predtým mali nejaké zvláštne pocity?

q  Ako dlho trval a čo ho sprevádzalo (kŕče, zmätenosť, pomočenie, pohryzenie jazyka, dusenie, a pod.) ?

q  Kde a kedy (v akej dennej dobe) sa záchvat objavil?

q  Liečili ste sa už niekedy u neurológa?

q  Máte dostatok spánku?

q  Nepili ste príliš veľa alkoholu?

q  Užívate nejaké lieky?

Neurologické vyšetrenie

Je úplne bezbolestné, aj keď pre bežného človeka trochu zvláštne. Pacient sa pri ňom musí pozerať do strán, lekár mu bude svietiť do očí, nechá ho predpažiť, zavrieť oči, dotknúť sa nosa, vyskúša, či správne vníma dotyk, nechá ho prejsť po miestnosti zo zavretými očami, bude testovať jeho reflexy.

Všeobecné a interné vyšetrenie

Prvým vyšetrením býva odber krvi – ideálne bezprostredne alebo aspoň čo najskôr po záchvate. Môže odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormánu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, prípadne anémiu (chudokrvnosť) či zápal.

Takmer vždy nasleduje interné vyšetrenie, ktorého súčasťou je zmeranie krvného tlaku a EKG, teda snímanie elektrickej aktivity srdca. Často sa vykoná aj röntgen pľúc a srdca. Ak je to potrebné, lekár urobí aj tzv. ECHO (echokardiografia), čo je vyšetrenie srdca ultrazvukom.

Elektroencefalografické vyšetrenie (EEG)

Je to základné a veľmi dôležité vyšetrenie v neurológii, zvlášť pri podozrení na epilepsiu. Je nebolestivé, neprináša žiadne zdravotné riziká a vykonáva sa na špecializovanom pracovisku. EEG sníma elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród nalepených na hlave alebo zvláštnej čiapky. Trvá asi 20 minút, pacient pri ňom leží, na pokyn zatvára alebo otvára oči, využíva sa aj blikajúce svetlo, chvíľami treba zhlboka dýchať – tieto aktivity zvyšujú dráždivosť nervových buniek a umožňujú jednoduchšie odhaliť poruchu.

Počítačová tomografia – CT

Kým EEG zachytáva funkciu – elektrickú aktivitu mozgu, ktorú nevidieť, počítačová tomografia je zobrazovacia metóda, ktorá ukáže štruktúru mozgového tkaniva a odhalí abnormality v jeho stavbe, ktoré potom môžu spôsobovať vznik abnormálnych elektrických výbojov.

CT využíva röntgenové žiarenie, no na rozdiel od bežného röntgenu dokáže zobraziť prierez tkanivom. Vyšetrenie je nebolestivé a môže sa vykonať prakticky vždy, dokonca aj pokiaľ je pacient v bezvedomí. Neodporúča sa len tehotným ženám, keďže röntgenové žiarenie môže poškodiť plod.

Magnetická rezonancia

Niektoré drobnejšie postihnutia mozgu alebo zvláštne poškodenia nie je schopná zachytiť počítačová tomografia, preto sa využíva aj ďalšia zobrazovacia metóda – magnetická rezonancia. Je to nebolestivé vyšetrenie, pri ktorom sa využíva silné magnetické pole.

Iné vyšetrenia

V niektorých prípadoch je nutné vykonať pri diagnostike aj iné – špecializované vyšetrenia, ako napr. PET (pozitrónová emisná tomografia), ultrazvuk mozgových tepien, angiografiu (zobrazenie tepien mozgového krvného riečiska) a pod. O nutnosti týchto vyšetrení rozhoduje vždy lekár a často vôbec nie sú potrebné.