Koža je najväčším a najpovrchovejším orgánom nášho tela (o ploche vyše 1,5 m2 u dospelého jedinca) a dalo by sa povedať, že aj najkrajším. Je nám neustále na očiach a je akýmsi zrkadlom, ktoré odráža vnútorný stav nášho organizmu. Jej fyziologické funkcie tesne súvisia s jej anatomickou štruktúrou a jej výnimočným postavením hraničného orgánu medzi organizmom a vonkajším prostredím.

Pokožka (epiderma), ktorú tak často spomíname, je najpovrchovejšou časťou kože (hrúbky od 0,03 do 0,1 mm) a pozostáva z viacerých vrstiev postupne sa množiacich a vyzrievajúcich buniek, ktoré v horných vrstvách rohovatejú a postupne sa odlučujú (tento proces trvá u zdravého jedinca približne 28 dní). Pod ňou je stredná vrstva - derma (o hrúbke 0,6 - 3 mm) pozostávajúca zo základnej tmelovej substancie, väzivových vlákien a rôznych buniek. Nachádzajú sa tu cievy, nervové vlákna, špecializované senzorické telieska, potné a mazové žľazy, vlasové folikuly. Najhlbšou časťou je podkožné tkanivo (tela subcutanea) pozostávajúce z prevažne tukového tkaniva a riedkeho väziva nasadajúce odspodu na svalovú fasciu. Hrúbka podkožia je od 0,6 mm po niekoľko cm. Na bruchu, stehnách a bokoch vytvára tukový vankúš.

K základným funkciám kože patrí jej bariérová funkcia (fyzikálna, chemická, biologická), ktorá nás chráni v bezprostrednom kontakte so škodlivinami vonkajšieho prostredia. Ďalšími funkciami sú sekréčna (koža produkuje keratín, melanín, pot a maz), metabolická, regulačná, senzorická, imunologická, depotná a nezanedbateľná je i psycho-sociálna funkcia.

Dôležité zdôrazniť význam lipidov v starostlivosti o pokožku. Lipidy sú prirodzené stavebné prvky kože, ktoré držia povrchové vrstvy buniek pohromade, tvoria ochranný kožný film a vytvárajú silnú bariéru pre udržanie vlhkosti. Ochranný kožný film pozostáva z rohovej vrstvy epidermy, mazu a sekrétu potných žliaz. Je tvorený komplexom vo vode a v tukoch rozpustných látok. Tiež sa nazýva kyslý kožný plášť a je tvorený laktátom a aminokyselinami zabezpečujúcimi pH 5-6, ako aj tukmi. Tukový film je tvorený lipidmi z mazových žliaz (mastné kyseliny, acylglyceroly, voskové estery, steroly, parafíny, fosfatídy a skvalén, ktorý je hlavnou zložkou) a tiež aj lipidmi epidermálnymi, ktoré vznikajú v priebehu tvorby pokožky predstavované hlavne cholesterolom. Zloženie mazu je pre každého jedinca individuálne a viac menej  konštantné. Napríklad mastná pokožka u pacientov so seboreou a akné má viac skvalénu. U pacientov s atopickou suchou kožou je znížený obsah ceramidov. Mazotvorba môže byť ovplyvnená aj hormonálne vekom, rôznymi chorobnými stavmi, ako aj užívaním liekov (napr. izotretinoínu pri liečbe akné).

S bariérovou funkciou súvisí samočistiaca funkcia, ktorej sa účastní rohová vrstva buniek tým, že napomáha odstraňovaniu prachu, nečistôt, mikróbov a chemikálií prirodzeným nepretržitým olupovaním. Ochranný kožný film má tiež nárazníkovú funkciu voči kyselinám a zásadám. Mierne kyslé pH pôsobí tiež antimikrobiálne. Význam bariérovej funkcie je tiež v mechanickej ochrane, ktorú zaisťuje hydratovaná a premastená rohová vrstva a správne fungujúce spojenie buniek epidermy navzájom. Ďalšou funkciou bariéry je ochrana pred UV žiarením (hrúbka epidermy a pigment melaním), ako aj elektrická bariéra (je zaistená elektronegatívnym povrchom rohovej vrstvy). Koža má veľký význam na vodnom hospodárstve organizmu  a termoregulácii.

Po odstránení rozpúšťadlami alebo mydlom trvá zdravej koži 4 hodiny, kým tento ochranný hydrolipidový plášť regeneruje. Starnúcej a chorej koži to trvá podstatne dlhšie. Suchá koža stráca pružnosť a odolnosť voči deformácii. Jej opakované namáhanie spôsobuje mikrotrhlinky, čím sa otvárajú brány pre agresiu zvonka. Pokiaľ pokožke neposkytneme adekvátnu starostlivosť, je to len otázka času, kedy dôjde k vzniku kožnej choroby, čo sa v takomto suchom teréne môže prejaviť najskôr, ako ekzém - dermatitída, či svrbivý lišaj alebo infekcia.

Suchá koža sa nám dôverne prihovára známym pocitom napätia, mierneho štípania alebo svrbenia. V horšom prípade dochádza k začervenaniu alebo podráždeniu. Počúvajme ju a doprajme jej to, o čo nás žiada. Nezabúdajme pritom ani na pitný režim. Už v antických časoch používali dámy z vyšších vrstiev na pokožku rôzne oleje organického pôvodu. V súčasnosti je dostupný veľký výber kozmetických prípravkov a starostlivosť a pokožku už nie je len výsadou vyšších vrstiev. Každá pokožka má individuálne potreby.

Podľa percentuálneho zastúpenia vody a oleja v kozmetických prípravkoch rozlišujeme emulzie typu o/v (olej vo vode), ktoré sú menej mastné a v/o (voda v oleji), ktoré sú mastnejšie. Ich správna voľba (krém, telové mlieko, či olej) a frekvencia používania je individuálna. V oblasti hygieny od bežného mydla po toaletné až po rôzne ochranné sprchové gély (dodávajúce pokožke výživné látky a lipidy) bol urobený veľký pokrok.

I keď naďalej platí "čistota pol života", nezabúdajme, že i prehnaná hygiena môže narobiť škodu. Okrem mydiel, detergentov a bežných sprchových gélov, o ktorých je známe, že odmasťujú pokožku i samotná voda, hoci to znie paradoxne vysúša pokožku. Dlhodobé vystavovanie pokožky vodnému kúpeľu, nehovoriac o chlórovanej vode z teplého kohútika, výrazne odmasťuje a narúša jej ochranný film. Po takomto kúpeli, či sprche by sme mali vždy pokožku ošetriť telovým mliekom alebo krémom. Ak na to nemáme čas alebo sa neradi krémujeme, môžeme použiť sprchové gély s obsahom lipidov (sójový olej, mandľový olej, parafín, glycerín a iné), ktoré zabraňujú narušeniu ochranného plášťa pokožky a zároveň ju jemne premasťujú. Firma Dove prináša zaujímavé riešenia.