Chráňte svoj úsmev! |
||
Autor(ka) : Petra Dátum a čas : 12.5.2011 00:07 Kategória : Zdravie WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ... |
||
Opar. Je ako nepríjemne svrbiaca a brniaca stigma, strašiak pred prvým rande či pohovorom do vytúženej práce. Ako je možné, že niektorí ľudia opar nikdy nedostanú (nech pre to robia čokoľvek ) a niekto ho má ´každú chvíľu´? | ||
Opar. Je ako nepríjemne svrbiaca a brniaca stigma, strašiak pred prvým rande či pohovorom do vytúženej práce. Ako je možné, že niektorí ľudia opar nikdy nedostanú (nech pre to robia čokoľvekJ ) a niekto ho má ´každú chvíľu´? Môžem opar len tak niekde„chytiť“? Po prvýkrát sa človek trpiaci výskytom oparu, nakazí vírusom už v detstve. Vírus sa potom usídli v nervových bunkách tváre a môže prejsť veľmi dlhá doba, kým sa opäť prebudí. Frekvencia výskytu oparu je však veľmi individuálna – môžu to by týždne, mesiace, roky a nemusí sa objaviť už nikdy. Podnety, tzv.spúšťače, ktoré dokážu vírus re-aktivovať sú v prípade každého človeka iné. Aktivátorom môže byť napríklad vyčerpanie, stres, bežné ochorenie (chrípka, horúčka, nádcha), únava, menštruácia, oslabená imunita, rovnako ako konkrétne ročné obdobie (chlad, či prudké slnečné žiarenie). Ako vzniká opar ?
Opar (po latincky herpes) ako taký je zhlukom pľuzgierikov naplnených seróznou tekutinou, ktorý je obkolesený začervenaním a nepríjemne brní. Bežne sa vyskytuje na tvári, hlavne na hranici pier a pokožky a tiež na sliznici nosných dierok. Spôsobuje ho vírus herpes simplex – typ 1 (HSV-1), ktorý je vysoko nákazlivý počas celého trvania ochorenia (od prepuknutia nákazy až po konečné vyliečenie). Vírus je prenosný priamym kontaktom s infikovanou osobou a kvapôčkovou infekciou (vírus sa na človeka prenesie v kvapôčkach slín, šíriacich sa vzduchom kýchaním, kašľaním). Vírusom sa tak môžete nakaziť kdekoľvek - v kine, autobuse, na párty či v práci. Aby aktívny vírus spôsobil opar, musí napadnúť veľké množstvo kožných buniek a preniesť do ich svoje DNA, čím ich nainfikuje. Tieto potom prenášajú vírus na ďalšie a ďalšie bunky. Vznik oparu je vlastne reakciou organizmu na šíriaci sa vírus. Účinná pomoc pri liečbe oparu
Opar alebo herpes je jedným z najčastejších ochorení pokožky a slizníc, ktorého liečba trvá obvykle 8-10 dní. Redukovať dĺžku hojenia oparu pomáhajú rôzne prípravky, no mimoriadne účinná je v tomto smere unikátna novinka na slovenskom trhu v liečbe oparov – krém Erazaban 10%.
Erazaban obsahuje dokosanol – efektívnu látku novej generácie, ktorý preniká cez pokožku, chráni zdravé bunky pre napadnutím vírusom a zabraňuje tak jeho ďalšiemu šíreniu. Preparát je účinný okamžite po nanesení na postihnuté miesto, preto je účinnosť Erazabanu tým vyššia, čím skôr ho aplikujete na postihnuté miesto. Výsledky klinických štúdií[1] preukázali, že ak je Erazaban aplikovaný včas, celková dĺžka liečby oparu sa skráti na 4,1 dňa[2], teda o 50 % normálnej doby trvania. Ďalším, nemenej podstatným pozitívom krému Erazaban je, že má jemne zvlhčujúce zloženie, ktoré nezanecháva okolo postihnutého miesta biele škvrny ale zasichá dostratena.
Užitočné rady pri a liečbe oparu
1.) Začnite s liečbou oparu čo naskôr, po spozorovaní prvých príznakoch. Najvyšší počet vírusov v bunkách je už počas 2.dňa nákazy. 2.) Postihnutého miesta sa dotýkajte čo najmenej - len pri aplikácií liečiva 3.) Umývajte si pravidelne ruky, pred i po aplikácií liečiva 4.) Používajte vlastné poháre príbory, uteráky, atď. 5.) Nebozkávajte sa! Zhoršíte priebeh liečby oparu a môžete nakaziť partnera 6.) Ideálne je vymeniť zubnú kefku po vypuknutí nákazy i po vyliečení. Vírus totiž môže beztrestne prebývať na jej vláknach a zhoršovať priebeh zápalu alebo sa postarať o jeho skorý návrat. 7.) V prípade, že sa opar zväčšuje, liečba je po uplynutí 10 dní neúčinná, opar sa objavuje na ďalších častiach tela (napr. jeho výskyt v oku a jeho tesnej blízkosti je nebezpečný), alebo pacient má ďalšie symptómy (napr.vyrážky alebo horúčka), je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Dostať kúpiť v lekárňach. Vhodný pre doslelých a eti od 12 rokov. [1] Sacks S.L., et al. J Am Acad Dermatos 2001;45:222-230, [2] Sacks S.L., et al. J Am Acad Dermatos 2001;45:222-230, ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené. |