Káva je opradená mýtmi a legendami. Tajomný zostáva nielen jej pôvod, ale aj skutočné účinky na ľudský organizmus. Skryté pravdy o čiernom moku odhaľuje Inštitút kávy. 

Pitie kávy v podobe ako ju poznáme dnes zaviedli do praxe jemenskí Arabi. Jej kolískou je však Etiópia, konkrétne východná provincia Kaffa. Hoci legenda pasuje za objaviteľky kávy kozy, odborníci odkazujú na zachované historické dokumenty. Tie dokazujú, že domorodí obyvatelia už v dávnych dobách poznali výnimočné účinky kávových zŕn  a žuvali ich pre povzbudenie tela a duše. Zmienku o káve nájdeme dokonca aj v Biblii, kde sa hovorí o zmiernom dare pražených zŕn (t.j. zrnká kávy), ktoré priniesol izraelský kráľ Dávid.

Káva sa rýchlo rozšírila za hranice Etiópie a Jemenu, najmä do Mekky a postupne do celého arabského sveta.  Svoje miesto v spoločenskom živote si našli aj prvé kaviarne. Tá úplne prvá bola otvorená v 16. storočí v Mekke a volala sa „KAVEH KANES“.  Keďže islam zakazuje pitie alkoholu, káva sa stala pre Arabov vítanou náhradou pri rôznych príležitostiach. Samotné slovo káva je odvodené od arabského ekvivalentu qahwah, ktoré Arabi používali aj na pomenovanie vína a výrazu pre vzrušenie. Dnes je základ tohto slova súčasťou názvu kávy v takmer všetkých jazykoch (káva, kafe, coffee, caffé,...).

Európa káve príliš nepriala

Prvými Európanmi, ktorí získali živý kávovník, boli Holanďania. Začiatkom 17. Storočia priviezli kávové bobule do Holandska a pestovali ich v skleníkoch. Počas nasledujúcich rokov sa holandské kolónie (dnešná Indonézia) stali hlavnými dodávateľmi kávy do Európy.

Postoj Európy ku káve bol však rozpačitý. Zatiaľ čo v počiatkoch bola káva predávaná v lekárňach ako liek, neskôr sa dostala pod paľbu kritiky pre svoj „arabský“ pôvod. Pitie kávy bolo považované za moslimský zvyk a Vatikán ju vyhlásil  za „diabolský nápoj“. V Londýne dokonca vznikla „Ženská petícia proti káve“, v ktorej ženy tvrdili, že káva robí ich mužov neplodnými.

Prenikavá vôňa a chuť kávy nakoniec zlomila aj Vatikán, ktorý svoj postoj ku káve zmenil. Prvá kaviareň v Európe bola otvorená v prvej polovici 17. storočia v Benátkach a milovníci histórie si v nej môžu posedieť pri šálke kávy aj dnes. Ďalšie kaviarne boli otvorené v Londýne v roku 1652 a v Paríži v roku 1686.

Poisťovne vznikli vďaka káve

Aj najväčšia poisťovňa na svete Lloyd´s z Londýna vďačí za svoj vznik káve. V počiatkoch totiž fungovala ako kaviareň, kde Edward Lloyd v roku 1688 poisťoval lode pre zákazníkov.

Zabudnutý symbol luxusu

19. storočie označilo kávu za  vzácnu pochutinu. Ešte začiatkom 20. storočia bola káva vnímaná ako symbol luxusu a vyššej úrovne. Slúžila ako prostriedok spoločenských a obchodných stretnutí. Kaviarne boli prepychovo zariadené a mali svojich stálych zákazníkov najmä z vyšších kruhov. Druhá svetová vojna a následný rozmach obchodu s kávou všetko zmenili. Káva sa dostala do spotrebiteľských balení a stala sa všeobecne dostupnou pochutinou. Vychutnávanie kávy sa premiestnilo z luxusných kaviarní do domácností. „Tento posun súvisí zo všeobecným trendom doby. Televízia z nás spravila vyznávačov papučovej kultúry“, hovorí docent Jozef Augustín, spolupracovník Inštitútu kávy.

Káva dnes

V súčasnosti skonzumujeme denne viac ako 2 miliardy šálok kávy. Aj vďaka tomu obchod s kávou živí takmer 100 miliónov ľudí. Káva je hneď po rope druhou najobchodovanejšou komoditou na svete. 25 miliónov pestovateľov kávy v 50 krajinách sveta vyprodukuje ročne približne 7,7 miliónov ton tejto komodity, ktorá sa na svetových burzách zobchoduje v hodnote viac ako 60 miliárd dolárov.

Káva chráni naše zdravie

Pravidelná konzumácia kávy pritom môže mať pozitívny vplyv na naše zdravie. Rozsiahle klinické a vedecké štúdie potvrdzujú, že pravidelná konzumácia kávy znižuje riziko cukrovky 2.typu, má protinádorové účinky a pozitívne pôsobí pri prevencii Alzheimerovej choroby. Káva navyše obsahuje viac ako 200 zdraviu prospešných látok s antioxidačnou aktivitou. "Až 70 percent denne prijatých antioxidantov môžu tvoriť práve antioxidanty konzumované v káve", hovorí MUDr. Peter Minárik, odborný garant Inštitútu kávy a zároveň apeluje na rozumnú mieru konzumácie kávy: „Odporúčaná denná dávka kofeínu je 200-300 mg/deň, čo predstavuje asi 4-6 šálok kávy. Nadmerná konzumácia kávy môže, najmä u ľudí citlivých na kofeín, vyvolať nežiaduce účinky ako dôsledok neprimeranej veľkej dávky prijatého kofeínu.“