Ingrediencie:

WWW.MOLEKULARNICATERING.CZ

paradajky 500g

šalátová uhorka 500g

paprika 500g

soľ 5g

cukor 10g

ocot 20g

balkánsky syr 50g

plátková želatína 10 plátkov

šľahačková fľaša

šľahačkové bombičky NO2

Pracovný postup:

Umytú zeleninu odšťavíme v odšťavovači, prípadne rozmixujeme na riedku kašu spolu s balkánskym syrom. Všetko precedíme cez jemnú látku. Precedenú šťavu ochutíme soľou, cukrom a octom. Pätinu tekutiny zahrejeme na 60 stupňov a rozpustíme v nej vopred namočené plátky želatíny. Zahriatu šťavu so želatínou zmiešame so zvyškom šťavy a všetko vlejeme do šľahačkovej fľaše. Po vychladnutí, fľašu uzavrieme a naplníme ju dvoma bombičkami s NO2. Všetko vychladíme a môžeme podávať.

Tento postup sa dá použiť aj na iné produkty s použitím iných ingrediencií – napríklad Mojito v pene.

Z histórie molekulárnej gastronómie

Prvé zmienky o molekulárnej kuchyni sa datujú od roku 1988. Jej základy položili fyzici

Nicholas Kurti a Hervé This z Oxfordskej univerzity. Molekulárna gastronómia má dokonca svoje organizácie v Argentíne, Švajčiarsku a Španielsku. Najväčší rozvoj tohto nového oboru je v súčasnosti vo Francúzsku.

Veda o jedle však nie je novinkou konca minulého storočia. Pokiaľ sa pozrieme do histórie, tak už v druhom storočí pred našim letopočtom používal neznámy kuchár váhu k tomu, aby zistil, či je fermentované mäso ľahšie ako čerstvé. Svoje poznatky si zapisoval na zvitky papyrusu, ktorý neskôr objavili. Táto, pre nás, dnes banálna vec, však bola inšpiráciou pre ďalších vedcov, ktorí sa začali o jedlo viac zaujímať. V posledných rokoch sa vedci zameriavajú tiež napríklad na výživové hodnoty, obsahy sacharidov, tukov a ďalších látok.

Od doby založenia je molekulárna kuchyňa rozvíjaná mnohými svetovými šéfkuchármi. Tu sú aspoň niektorí z nich: Grant Achatz, Richard Blais, Heston Blumenthal.