Oblasti pestovania kávy

Hlavná oblasť pestovania kávovníka, nazývaná tiež kávová zóna, sa tiahne v páse medzi 30. stupňom zemepisnej šírky severne a južne od rovníka.

Medzi najdôležitejších dodávateľov kávy patrí Brazília, Kolumbia, Indonézia, Pobrežie slonoviny, Mexiko, Etiópia, Vietnam a Guatemala.

Káva arabika (Coffea arabica)

Káva arabika nepochádza v žiadnom prípade z Arábie, ale z Etiópie, pravlasti kávy. Kry arabiky sú výrazne náchylnejšie k chorobám ako odolné kry robusty. Káva arabika, ktorá sa pestuje hlavne v Južnej Amerike, je najznámejšia, najviac rozšírená a najviac cenená.

Jej aróma a chuť má vynikajúcu kvalitu.

Káva robusta (Coffea robusta)

Názov je naozaj trefný, lebo kávovníky robusty sú veľmi odolné – i keď káva nie je tak chuťovo výrazná ako jej príbuzná arabika.

Zem pôvodu robusty je centrálna Afrika. Je skôr strednej kvality, má horkú a trpkú chuť.

Od začiatku až po pôžitok z kávy

Kým sa k vyznávačovi kávy dostane horúca šálka jeho obľúbeného nápoja, uplynie dlhá cesta. Najskôr sa musí kávovník zasadiť, je potrebné sa oň starať a jeho plody sa musia namáhavo ručne zbierať. Neskôr prebieha príprava kávových zŕn a praženie. Toto všetko sú veľmi citlivé procesy vyžadujúce mnoho svedomitosti a skúseností, ak má výsledný produkt milovníkov kávy uspokojiť.

Malé rastlinky kávovníka sa sadia hlboko do mäkkej neutrálnej alebo ľahko kyslej pôdy. Pre zaistenie výnosného zberu je potrebné veľa opatrení a intenzívnej starostlivosti.

Patrí  k nim ničenie buriny, odstraňovanie nadbytočných vetvičiek, aby sa zabrzdil rast do výšky, hnojenie pôdy, v suchých oblastiach zavlažovanie a navyše boj proti škodcom a chorobám. Na posledné uvedené je kávovník bohužiaľ veľmi náchylný. Takisto teploty nižšie ako 10 ˚C môžu rastliny trvale poškodiť, rovnako ako nekvalitná pôda.

Kým sa uskutoční prvý zber, sú podľa druhov rastlín potrebné tri až štyri roky výdatnej starostlivosti. S prvým normálnym výnosom však môžete počítať najskôr za šesť rokov . Výnos z jedného kávovníku sa pohybuje medzi 400 až 2000 gramov arabiky a 600 až 2200 gramov kávy robusta. Doba kvetov a zberu je rôzna, podľa druhu rastliny, regiónu a stupňa zemepisnej šírky.

Dlhá cesta – zber

Zber kávy je ozajstný rituál, pri ktorom nesmie dôjsť k žiadnym chybám, ak človek nechce na konci dlhého reťazca spracovania nahnevať konzumentov kávy. Počas doby zberu sa z kávovníku denne očesávajú zrelé kôstkovice, pretože sa nedajú ani skladovať, ani prevážať.

Ručná metóda zberu je stále aktuálna, pretože umožňuje selekciu nezrelých, škodcami napadnutých alebo poškodených plodov, ktoré by zber znehodnotili. Ihneď potom sa pozbierané kôstkovice spracovávajú. Priamo na mieste sa z nich odstraňuje vnútorná šupka a dužinaté oplodie, vlastné zrná sa vymyjú vodou. Nie všade na svete sa zrelé kôstkovice spracovávajú rovnakým spôsobom.

Existujú dve metódy: “mokré” a “suché” spracovanie, pričom “mokré” dokáže lepšie zachovať kvalitu kávových zŕn a menej ju poškodzuje. Najväčšia časť vysoko kvalitných druhov kávy sa spracováva touto metódou v Guatemale, Kolumbii, Mexiku, Keni a Tanzánii.

Okrem “mokrej” formy prípravy existuje menej náročnejšia a pôvodná “suchá” príprava.  Využíva sa predovšetkým v Brazílii a západnej Afrike. Pozbierané plody sa rozprestrú zhruba na tri týždne na betónové alebo kamenné podlahy a sušia sa na slnku tak dlho, až z nich pomocou stroja vylúpnu čisté zrno.

Od Popolušky k princeznej – praženie

Praženie

V kávovom zrne sa nachádza približne 800 aromatických látok. Uvoľňujú sa až zahriatím pri procese praženia a umožňujú tak skoro neobmedzenú chuťovú rozmanitosť. Pýchou a ctižiadosťou každého majstra kávy je vytvorenie vlastnej kávovej zmesi. Umenie spočíva v zostavení niekoľkých druhov káv tak, aby sa výhodne zlúčili ich individuálne charakteristické vlastnosti. Vzniknutá zmes “blend” je základom toho, že každý konečný produkt chutí inak. Čo sa týka chuti, veľkú úlohu hrá aj miesto pôvodu. Zo strednej Ameriky a Afriky pochádzajú skôr jemné druhy. Konečnú chuť dostáva káva až po upražení. Podľa chuťových požiadaviek konzumentov kávy je možné svetlé alebo tmavé praženie kávy.

Vlastný proces praženia trvá podľa intenzity iba šesť až osem minút. Pôvodne zelená farba kávových zŕn sa pomaličky mení na tmavohnedú. Vďaka nemu sa rozvinie typická chuť kávy a jej charakteristická aróma.

ZDROJ: MIELE