Mäsko áno alebo nie? Aj toto je jedna z najčastejších otázok mamičiek a starostlivých starých mám, ktoré chcú pre svoje ratolesti len to najlepšie. Aké mäsko je vhodné pre deti, čo robiť ak mäso odmietajú a či ho je možné aspoň na určitý čas nahradiť. To všetko v nasledujúcom texte.

„Mäso je predovšetkým zdrojom živočíšnych bielkovín a esenciálnych aminokyselín, ktoré telo využíva pre správne fungovanie, rast a obnovu tkanív. Navyše, obsahuje i minerálne látky ako železo, fosfor, zinok, horčík a vitamíny skupín B, A a D. Skutočná kvalita a význam mäsa pre detský organizmus však závisí aj od stravovacích návykov rodiny a spôsobov prípravy mäsitých jedál. Mastné a korenisté druhy mäsa totiž na detský tanier rozhodne nepatria“ začína MUDr. Lucia Trellová, sekundárna lekárka z Masarykovho onkologického ústavu v Brne,  podľa ktorej by sa mäso v jedálničku našich ratolestí malo objaviť po ukončenom prvom roku života. „Počas prvých týždňov konzumácie je mäso prípustné u detí v podobe vývaru a v kombinácii so zeleninou aj od šiestich mesiacov, neskôr potom s ryžou alebo zemiakmi“ dodáva lekárka

Kŕmiť mäsom či nekŕmiť?

„Pri dodržaní zásad pestrej stravy sa deťom odporúča dostatočná konzumácia mäsa 3-4krát do týždňa. Mamičky a starké zbystrite, nadbytočný príjem bielkovín je rovnako rizikový, ako jeho nedostatok“ varuje odborníčka. Detský organizmus si prebytočné bielkoviny nedokáže ukladať do zásoby, ich vylučovanie ho preto nadmerne zaťažuje. Ak dieťa mäso konzumovať odmieta vo veku dvoch rokov, nie je to však žiadna katastrofa. „Je však dôležité dbať na dostatočný prísun bielkovín z iných zdrojov. Netreba zabúdať na mliečne výrobky, zeleninu a strukoviny, cestoviny a ryžu“ menuje MUDr.Lucia Trellová.

Aké mäsko, mamička?

Málokto si uvedomuje, že malý organizmus je na škodlivé látky až niekoľkonásobne citlivejší, preto treba dodržiavať mnohé zásady nielen pri výbere, ale aj príprave mäsitých pokrmov. Mnoho mamičiek si prípravu jedla zjednodušuje tým, že mäso nahrádza údeninami. „Údeniny by deťom do troch rokov takmer nemali byť podávané. Obsahujú totiž veľa tuku, soli, korenín, farbív a chemických kozervantov, ktoré dráždia tráviaci trakt dieťaťa. Najviac škodlivých látok obsahujú salámy a mäsové pomazánky či mäso v konzervách, ktoré, navyše, prichádza do styku s kovovými časťami balenia“ menuje Trellová podľa ktorej je vhodné vyhnúť sa i párkom, slanine či klobáse, ktoré obsahujú karcinogénne zložky. Najvhodnejšie pre deti je, podľa odborníkov, hydinové mäso bez kože, ktoré má nižšiu energetickú hodnotu, menej tuku a viac nenasýtených mastných kyselín. Navyše, vďaka vysokému obsahu zinku podporuje imunitný systém a vďaka draselnému zloženiu pozitívne vplýva na svalovú činnosť. Tmavé druhy mäsa sa deťom podávajú najmä kvôli vyššiemu obsahu železa, vitamínov a minerálnych látok. „Za biologicky hodnotné považujem napríklad hovädzie mäso, pretože obsahuje bielkoviny vo veľkom množstve, ľahko vstrebateľné železo, proteíny, vitamíny a minerály. Kuracie mäso má pre detský vek význam najmä pre vysoký obsah rastovej aminokyseliny lyzínu, ako aj arginínu a histidínu. Odporúčame však aj diétnejšie teľacie mäsko. V prvom rade by som sa u detí orientovala na biele druhy mäsa, teda morčacie, jahňacie, kuracie, králičie, až neskôr potom hovädzie a bravčové, ktoré už obsahuje značné množstvo tuku“ radí skúsená odborníčka. Mäso by však vždy malo byť najmä čerstvé a dobre skladované.

Ak nebudeš jesť mäso, nenarastieš?

Dôležité je dbať na správny prísun ako živočíšnych, tak i rastlinných bielkovín. „Keď telu chýbajú bielkoviny, prejavuje sa to spomalením vývoja, krehkosťou kostí, únavou a poruchami metabolizmu či hojenia rán. Dieťa môže oveľa častejšie trpieť infektmi, anémiou, poruchami imunity a bolesťami hlavy“ menuje diagnózy lekárka. V prípade, že má vaše dieťa mäsa, naopak, prebytok, môže to mať za následok zápchu či nedostatok vlákniny a antioxidantov, ktoré chránia bunky pred poškodením a starnutím. Ideálnou nízkoenergetickou potravinou sú ryby. Tie majú v porovnaní s klasickým mäsom oveľa nižšiu energetickú hodnotu a sú nenahraditeľným zdrojom jódu, vitamínu D dôležitého pre rast a vývoj kostí a omega 3 esenciálnych mastných kyselín, ktoré chránia kardiovaskulárny systém. U menších detí je však vhodné vyberať také druhy alebo časti rýb, ktoré majú viditeľné a ľahko oddeliteľné kosti. Ryby sú zároveň i výrazným alergénom, preto ich do jedálnička dieťaťa nezaraďujeme minimálne do dvoch rokov.

Hydinový tip na chlebík a bravčová pre školáka na desiatu:

Berto Francúzska šunka bravčová/hydinová

Pevná a pružná šunka s príjemnou mäsovou vôňou dostala svoj názov vďaka neobvyklému „bochníkovému“ tvaru a starostlivo vyberaným koreninám pri tvorbe receptúry. Pri výrobe Francúzskej šunky s obsahom minimálne 90% mäsa sa mäsko varí bez formy, čo jej prepožičiava nezameniteľný tvar a  nehladký povrch. Voňavá Francúzska šunka sa v spoločnosti Berto zásadne pripravuje iba z vybraných kusov mäsa, čo má za následok sviežosť jej sfarbenia a dokonalý vzhľad. Výrobok je vhodný na nárezy, studené misy a predjedlá. Po otvorení spotrebujte do 72 hodín. Vyrobené na Slovensku. Bez lepku. Bez alergénov. Bez laktózy.