Najstaršia mapa akú si ľudstvo zachovalo pochádza údajne z pred takmer 14-tisíc rokov. Ide o kamennú tabuľu, ktorú archeológovia našli v 90-tych rokoch v jaskyni v Španielsku. Len si predstavte, kde by sme boli, keby sa ľudstvo uspokojilo s takýmto riešením? Keby veda nenapredovala i v tejto oblasti a namiesto GPS by sme stále používali nepraktické mapy z kameňa, kože či papiera. Mimochodom, vedeli ste akou cestou prešla samotná ľudská orientácia?

Určite si každý z nás dobre pamätá učiteľky na základnej škole, ktoré nám počas povinných branných cvičení vštepovali poznatky a praktické návyky ako nájsť prameň vody, ako sa zorientovať v prírode alebo založiť oheň. V súčasnosti by skôr mohli poradiť našim deťom, ako si dobre a rýchlo zarobiť na technické vymoženosti, ktoré nám to celé uľahčia. Neradi by sme podceňovali spôsob života našich predkov. Veď práve na základe ich objavov sme tam kde sme. Ich spôsob života je v porovnaní so súčasným veľmi fascinujúci, plný prekvapení, ale taktiež aj značne komplikovaný.

O niekoľko storočí späť

To, čo nám pripadá v súčasnosti ako banalita, to budovali naši predkovia niekoľko tisícročí. Už Aristoteles či jeho predchodca Tales dychtili po presnom zadefinovaní obrazu Zeme. Túžba po poznaní šíreho sveta nedala spávať mnohým geografom. Až v 15. a 16. storočí sa preslávený janovský moreplavec v španielskych službách Krištof Kolumbus a portugalskí moreplavci Fernando de Magallanes a Vasco da Gama zaslúžili o výrazné obohatenie poznatkov Zeme. Obdobie veľkej objaviteľskej slávy sa naveky zapísalo ako zlaté avšak ešte ani zďaleka neuspokojilo zvedavosť ľudstva. Príbeh zhotovenia celistvej veľkej mapy sveta a orientácie ľudstva sa len začal.

Obloha ako zdroj poznania

Moreplavci sa stáročia orientovali podľa klasického spôsobu tej doby -  slnka a hviezd. Podľa miesta kde slnko vychádzalo a zapadalo hľadali námorníci svoj cieľ plavby, aj keď nie vždy úspešne. Keď zlyhal tento spôsob orientácie, na nočnej oblohe sa objavila pomocníčka Polárka, ktorú však nebolo vždy jednoduché nájsť. Najjednoduchším spôsobom ako určiť Polárku je nájsť na oblohe malý voz. Polárka je na konci jeho oje a jej žiara je neprehliadnuteľná. Nie nadarmo sa vraví, že je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Malá medvedica. Ak sa teda dívame od Polárky kolmo k horizontu, dívame sa na sever. Ďalší zo spoľahlivých spôsobov určenia svetových strán, obľúbený už pred vyše tisícimi rokmi, bolo Slnko na pravé poludnie, ktoré vrhá náš tieň priamo na sever. Všetky tieto spôsoby však mali svoje dni, kedy slabá viditeľnosť a horšie počasie zmarilo všetky cestovateľské plány našich predkov.

Najstarší navigačný nástroj

Na svet prišiel vynález, ktorý vstúpil do sveta navigácií zo starovekej Číny a užíval si slávu od 4. storočia. Klasický kompas ukazuje smer pomocou zmagnetizovanej ihly. Neukazuje však na zemepisný, ale na magnetický pól, presnejšie ten severný. Veda a technika však napredovala a spolu s ňou prišli vedci i na nedostatky skvelého kompasu. Svetoborný vynález v blízkosti kovových predmetov zlyhával. Jeho novým nástupcom bol chronometer, veľmi presné hodiny, rádiový zameriavač i dobre známy radar často používaný v lodnej a leteckej doprave.

Doba pokročila

Napriek všetkým vynálezom z doby našich predkov sme neboli už s existujúcimi natoľko spokojní, aby veda znova nepriniesla niečo nové. Veď predstavte si sami, že by ste na letnú dovolenku do Chorvátska, či na zimnú lyžovačku do Álp museli vytiahnuť kompas?! Vývoj vo svete navigácií nám priniesol globálny systém určenia polohy (Global Positioning System – GPS), ktorý je základom navigačných prístrojov, tak ako ich poznáme dnes už od roku 1978. Tento systém bol vyvinutý na vojenské účely, neskôr však Ministerstvo obrany USA povolilo jeho používanie s menšími obmedzeniami aj pre bežného smrteľníka.  Od roku 1993 je sústava družíc pre zisťovanie polohy a informácií pre navigácie schopná poskytovať tento servis 24 hodín denne za akéhokoľvek počasia kdekoľvek na našej zemeguli.

Európa nespí

Vo vývoji navigačných systémov sa európski vedci snažia o vlastný kozmický systém, ktorý bude mať oproti americkému GPS niekoľko výhod. Okrem zrušenia závislosti od americkej veľmoci, bude systém Galileo presnejší, s väčším pokrytím signálu a prognózy hovoria o spoľahlivom, celosvetovo dostupnom navigačnom systéme. Celý výskum zastrešuje Európska únia a v roku 2014 by nám samotný systém mal spríjemňovať naše cestovanie kamkoľvek nám srdce ráči.

Malá obrazovka na prednom skle

Auto namiesto lode, s posádkou, ktorá sa riadi namiesto kompasu auto-navigáciou. Čo máme a dnes nám nikto určite nevezme je pomerne kvalitná navigácia, ktorá pomôže nielen trafiť do cieľa bez zbytočného blúdenia, ale i bez plytvania časom a pohonnými hmotami. Vedeli ste, že moderné, naozaj dobré navigácie majú oveľa viac praktických funkcií než iba aktuálnu mapu? „Dnes už navigácie obsahujú naozaj sofistikované funkcie, vďaka ktorým sa dostanete z bodu A do bodu B nielen pohodlne a bezpečne, ale aj najrýchlejšie ako sa dá. Upozornili by sme najmä na 3 dôležité funkcie – SmartRoutes, LearnMe Pro a Pomoc pri parkovaní. Technológia SmartRoutes využíva na optimalizáciu vypočítavanej trasy informácie zhromažďované od miliónov vodičov, vďaka čomu sa môžete vyhnúť dopravnej špičke. LearnMe Pro sleduje váš vodičský štýl, na základe ktorého Vám navrhne personalizované trasy, ktoré zodpovedajú vašim preferenciám. A funkcia Pomoc pri parkovaní vám pomôže nájsť bez problémov parkovacie miesta. Naše cesty tak môžu byť už tento rok oveľa jednoduchšie a nevyžadujú takú dávku trpezlivosti,“ hovorí Andrea Cupal Baricová zo spoločnosti LC Trading.