Veľa žien, najmä tie v plodnom veku, majú obavy, že konzumujú príliš veľa kofeínu. Vedci po celom svete sa zaoberali účinkami kofeínu na zdravie žien, a to od vplyvov na reprodukciu po osteoporózu. Nižšie sú uvedené niektoré skutočnosti o kofeíne, ktoré sa týkajú bežných obáv a omylov v súvislosti s kofeínom a zdravím žien. Celkom vzaté podporuje kolektívny výskum primeranú konzumáciu kofeínu (až 300 mg/deň alebo tri šálky kávy) u žien, vrátane tehotných alebo dojčiacich žien.

Kofeín je bezpečný

Kofeín je látka prirodzene sa vyskytujúca v listoch, semenách a plodoch najmenej 63 druhov rastlín po celom svete. V roku 1958 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) klasifikoval kofeín ako látku považovanú za všeobecne bezpečnú (GRAS). V roku 1987 FDA opätovne potvrdil svoje stanovisko, že primeraný príjem kofeínu nepredstavuje zvýšené zdravotné riziko. Navyše tiež Americká lekárska asociácia (American Medical Association) a Americká onkologická spoločnosť (American Cancer Society) vo svojich vyhláseniach potvrdzujú bezpečnosť striedmej konzumácie kofeínu.

Konzumácia kofeínu v primeranom množstve je počas tehotenstva bezpečná.

Bolo preukázané, že denná spotreba až 300 mg/deň (približne dva až tri šálky kávy) nemá nežiadúce účinky na tehotenstvo. V roku 2010 pri preskúmaní epidemiologickej literatúry týkajúcej sa kofeínu a reprodukčného zdravia, ktorá bola publikovaná medzi januárom 2000 a decembrom 2009, bolo zistené, že pre vzťah príčina–následok medzi konzumáciou kofeínu a nežiaducimi účinkami na reprodukciu alebo perinatálne obdobie neexistujú žiadne preukazné dôkazy. (Peck et al., 2010) Tehotné ženy by však mali sledovať svoju spotrebu kofeínu a o konzumácii kofeínu sa poradiť so svojím pôrodníkom/gynekológom či lekárom, pretože citlivosť sa môže u jednotlivých žien líšiť.

Konzumácia primeraného množstva kofeínu u tehotných žien či u žien, ktoré sa snažia otehotnieť, nijako nezvyšuje pravdepodobnosť potratu.

Bežná tehotenská nevoľnosť môže vyvolať chybnú asociáciu medzi konzumáciou kofeínu a potratom. Tehotenská nevoľnosť v skutočnosti vedie u žien so samoregulačným efektom k averzii voči káve.

Niekoľko zdravotníckych ženských organizácií sa zhoduje, že primeraná konzumácia kofeínu je pre tehotné ženy bezpečná. Americká teratologická informačná služba (Organization of Teratology Information Specialists, OTIS) na svojich webových stránkach uvádza, že konzumácia až 300 mg kofeínu za deň nemá žiadny vplyv na potrat. Nezisková organizácia March of Dimes nedávno prehodnotila svoje odporúčanie ohľadom množstva kofeínu počas tehotenstva na 200 mg/deň. V roku 2010 tiež Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov (American College of Obstetricians and Gynecologists, ACOG) zverejnilo svoje stanovisko, v ktorom uvádza, že mierny príjem kofeínu (menej ako 200 miligramov denne alebo jedna šálka kávy denne) nezvyšuje u tehotnej ženy riziko potratu alebo predčasného pôrodu.

Konzumácia kofeínu počas materstva nie je spojená so zvýšeným rizikom vrodených chýb alebo s ich vznikom.

Žiadne štúdie nedokázali vzťah medzi príjmom kofeínu a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Avšak odporúča sa, aby tehotné ženy nekonzumovali viac ako 300 mg kofeínu denne.

Primeraná konzumácia kofeínu je bezpečná pre dojčiace ženy.

Výbor pre liečivá a drogy (Committee on Drugs) Americkej pediatrickej akadémie (American Academy of Pediatrics, AAP) preskúmal výskum týkajúci sa kofeínu a odporúča, aby dojčiace ženy obmedzili svoj príjem kofeínu na 1 až 3 šálky kávy denne, čo predstavuje 100 až 300 mg kofeínu. Kofeín môže preniknúť do materského mlieka, ale dojčiace matky môžu bezpečne konzumovať toto množstvo kofeínu, bez toho aby sa značný podiel dostal k dieťaťu. Väčšie množstvo by sa však mohlo spájať s poruchami spánku a zlou výživou pre dieťa.

Fibrocystická choroba prsníka (Fibrocystic Breast Disease, FBD) nie je spôsobená alebo zhoršovaná konzumáciou kofeínu.

Fibrocystická choroba prsníka (FBD) je stav charakterizovaný niekoľkými cystami, ktoré môžu byť cítiť po celom prsníku a sú zvyčajne spojené s bolesťou a citlivosťou. Približne 50 až 90 percent žien má s príznakmi FBD skúsenosti. Národný onkologický ústav (National Cancer Institute), ako aj Rada pre vedecké záležitosti (Council on Scientific Affairs) Americkej lekárskej asociácie (American Medical Association) uviedli, že neexistuje žiadna súvislosť medzi príjmom kofeínu a FBD. Výskum ďalej preukázal, že kofeín nespôsobuje ani nezhoršuje príznaky FBD.

Osteoporóza nie je spôsobená alebo zhoršovaná konzumáciou kofeínu.

Štúdie preukázali, že riziko osteoporózy je ovplyvnené spotrebou vápnika. Nízka spotreba vápnika sa môže adekvátne prejaviť negatívnym dopadom na hustotu kostí. Podľa výskumu sa zvyšuje konzumácia kávy s kofeínom a klesá konzumácia mlieka, hlavného zdroja vápnika. Avšak množstvo vápnika, ktoré by mohla vytlačiť konzumácia jednej šálky kávy denne, je možné doplniť tak, že sa do kávy pridajú len dve polievkové lyžice mlieka.