Ovocie a zelenina sú nenahraditeľným zdrojom ochranných látok – vitamínov, minerálov, flavonoidov, enzýmov či vlákniny. Zvyšujú našu imunitu a uplatňujú sa v prevencii proti civilizačným ochoreniam, pretože nás chránia pred voľnými radikálmi. Deficit týchto nutrientov sa prejaví v neskoršom veku napr. skorším nástupov viacerých ochorení, ako je ateroskleróza a srdcovocievne ochorenia. „Nemalým problémom, veľmi rozšíreným v našich zemepisných šírkach a vyplývajúcim z nedostatočnej konzumácie čerstvého ovocia a zeleniny, je nutričná podvýživa“, hovorí MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. z regionálneho úradu verejného zdravotníctva a dodáva: „Vplyvom hektického životného štýlu siahame po rýchlom občerstvení, často plnom solí, tukov a konzervantov. S dobrým úmyslom podľahneme produktom, označovaným ako light či fresh bez overenia ich skutočného zloženia a pôsobenia na ľudský organizmus“. Problémy s nadváhou, zažívacie ťažkosti či chronická únava na seba prirodzene nenechajú dlho čakať a nevyhýbajú sa ani najmladšej generácii.

Jedným z najjednoduchších krokov, ako sa začať lepšie starať o svoje zdravie, je práve pridanie čerstvých potravín do svojho jedálnička, a to predovšetkým zeleninu a ovocie. „Preventívne úlohy plní denná konzumácia 200 g ovocia a minimálne 400 g zeleniny, a to nezávisle od ročného obdobia a predovšetkým v čerstvom stave, kedy sú všetky živiny plne funkčné“, zdôrazňuje MUDr. Béderová. Biologicky aktívne látky obsiahnuté v zelenine a ovocí, zasahujú do metabolických procesov, odbúravajú voľné kyslíkové radikály, čiže pôsobia antioxidačne. Znižujú tiež hladinu rizikových lipidov a cholesterolu, odbúravajú toxíny, znižujú riziko patologických procesov v tráviacom trakte.

Napríklad pre Slovensko typická zelenina – mrkva – je známa svojim vysokým obsahom betakaroténu (stopový prvok vitamínu A) a okrem spomaľovania procesu starnutia či stimulácii rastu vlasov a nechtov tiež pôsobí ako prevencia šeroslepoty. Dobrou pomocníčkou pre úpravu črevnej flóry a znižovanie krvného tlaku je kapusta. Má tiež odvodňujúce  a redukčné účinky. Červená repa je výborná na prirodzené odkyslenie organizmu, odstraňuje zápchu, ale tiež spevňuje väzivá, cievnu stenu a kosti. Málo známy zeler tiež patrí medzi typické slovenské druhy zeleniny. Oceníte ho, ak máte vysoký krvný tlak, u pánov sa tiež spomínajú účinky na podporu potencie. Nemenej zaujímavé sú antibakteriálne účinky zeleru pri liečbe močového mechúra a močových ciest, detoxikácii ústnej sliznice a nosohltanu.

V skutočnosti však stále viac ľudí zabúda, ako vlastne chutia v surovom stave. Naše dávky potravín odporúčajú priemernú ročnú spotrebu 128 kg zeleniny a 97 kg ovocia na osobu a na rok. „V skutočnosti však v roku 2010 bolo spotrebovaných iba 95kg zeleniny, z toho v čerstvej podobe iba 67kg“, hovorí odborníčka. Alarmujúce je, že napriek väčšej dostupnosti potravín a edukácie táto hodnota oproti predchádzajúcim rokom stále klesá. Pre porovnanie, v štátoch EU je priemerná ročná konzumácia ovocia a zeleniny výrazne vyššia – približne 117kg zeleniny a 113kg ovocia.

Z prieskumu, uskutočnenom Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava, tiež vyplynulo, že ženy preferujú vo svojom stravovaní hlavne ovocie, muži sú zase o čosi zohratejší so zeleninou. Dokonca 5% z opýtaných žien uviedlo, že zeleninu nekonzumuje vôbec. Pri skúmaní frekvencie konzumácie ovocia a zeleniny RÚVZ sa ďalej zistilo, že spotreba ovocia a zeleniny u detí a mládeže je ešte o čosi nižšia než u dospelých. Denný konzum ovocia potvrdilo menej než polovica opýtaných a zeleninu konzumuje dokonca iba 25% z nich. Ešte nižšia bola spotreba u dospievajúcej mládeže, kde sa so zeleninou na svojom tanieri stretáva iba pätina zo všetkých opýtaných mladistvých. Navyše, podľa analýz bola spotreba u detí a mládeže síce denná, nie však dostatočná a už vôbec nie pestrá.

Dôvodov, prečo „bojujeme“ s ovocím a zeleninou vo svojom jedálničku, je viacero. V prvom rade sme zabudli na jej pôvodnú chuť, bez úprav typu smaženie, pečenie či zahusťovanie múkou. Príprava zeleninových jedál sa zdá príliš zložitá a v dnešnom hektickom svete na ňu proste nie je čas. Takisto máme problém s jej dostupnosťou – v klasickej ponuke reštaurácií a miestach, kde sa v rámci práce či školy pohybujeme, sa nič zeleninové a ovocné väčšinou nenachádza.

Jedným z riešení môže byť práve zaradenie čerstvých štiav na spestrenie svojho jedálnička. Odšťavňovať môžete doma sami, či siahnuť po naozaj kvalitných nepasterizovaných šťavách na našom trhu, bez prídavkov cukru, konzervantov či farbív. Dôležitým kritériom kvality by tiež malo byť, či je šťava vyrobená z čerstvých, za studena lisovaných surovín a nie príliš dlhá doba spotreby, uvádzaná na etikete. Kvalitné šťavy predstavujú zdroj rýchlej energie, pomáhajú nám posilňovať imunitu, detoxikovať, upravovať pH a majú regeneračné účinky. Šťavy sú ľahko stráviteľné a predstavujú vhodné riešenie pre ľudí citlivých na vysoký podiel vlákniny.