Rekreačnému potápaniu sa podľa celosvetových odhadov venujú až 3 milióny ľudí. Druhou početnou skupinou sú profesionálni potápači (polícia, armáda, záchranné zložky, pracovní potápači na vodných tokoch, v energetike atď.). Zdravotnou problematikou týchto skupín sa zaoberá potápačská medicína - ako súčasť lekárskych vied.  Najnovšie poznatky z tejto oblasti, ako i vlastné experimenty a dlhoročné praktické skúsenosti s potápaním sústredil do unikátnej monografie Potápačská medicína odborník Univerzity Komenského v Bratislave (UK) profesor František Novomeský.

Prof. MUDr. František Novomeský, PhD., ktorý pôsobí ako prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, sa medicíne potápania venuje nepretržite od ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte UK (1975). V oblasti forenznej expertízy nehôd pri potápaní je zároveň jediným súdnym znalcom na Slovensku i v Čechách. Viac ako 50 rokov je aj aktívnym potápačom a medzinárodne certifikovaným inštruktorom potápania. „Lekár pracujúci s potápačmi by mal dobre ovládať základy fyziky plynov, problematiku dýchania v pretlaku pod vodou, musí mať jasno v otázkach sýtenia aj vysycovania sa organizmu inertnými plynmi, mal by poznať princípy a podstatu vzniku potápačských nehôd aj základy ich liečby v pretlakových komorách,“ objasňuje prof. Novomeský.   

V slovenskej i českej medicínskej literatúre doposiaľ chýbal ucelený knižný text komplexne sa zaoberajúci problematikou potápania. „V knihe Potápačská medicína sú zaradené aj osobitné kapitoly venované problematike potápačských aktivít detí, adolescentov, žien či starších osôb. Už len toto ukazuje, s akým širokým diapazónom problémov sa musí lekár pracujúci s potápačmi vysporiadať,“ hovorí autor monografie. Kniha, ktorá má 415 strán, je určená širokému spektru rôznych odborníkov medicíny (športoví lekári, fyziológovia, internisti, všeobecní lekári, gynekológovia, súdni lekári, patológovia atď.). Je tiež vhodným učebným textom pre študentov lekárskych fakúlt.

„Potápanie považujem za jeden z najväčších úspechov ľudstva, rovnako ako lietanie či cesty do kozmu. Potápanie je pre mňa predovšetkým o pokore, o úcte k vodnému živlu, k jeho prirodzeným obyvateľom... Teda žiadny adrenalín, „pokorenie“ hĺbky či navyšovanie rizika. Človek pod vodou je veľmi „krehká nádoba“ a ak chce prežiť, musí sa okrem vhodnej techniky vyzbrojiť aj serióznymi vedomosťami o sebe samom. Aj preto vznikla táto kniha,“ dodáva prof. Novomeský o monografii, ktorá je výsledkom jeho dlhodobého systematického výskumu.

„Medicína potápania je náročnou súčasťou lekárskych vied. Teší ma, že práve vďaka vedcovi našej univerzity si odborná i laická verejnosť môže rozšíriť svoje medicínske či medicínsko-technické poznatky o problematike pobytu človeka pod vodou,“ hovorí o prínose monografie rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Vedeli ste, že...?

·      priemerný človek vydrží bez dychu pod vodou 2 - 3 minúty, špičkový nádychový potápač (t. j. potápanie bez dýchacieho prístroja) až 10 minút (rekord je muži 11:35 min., ženy 8:23 min.);

·      najväčšia hĺbka experimentálneho ponoru dosiahnutá potápačom pri dýchaní zmesi vodík - hélium - kyslík bola 701 metrov;

·      k najväčším zmenám tlaku dochádza v hĺbke do 10 metrov pod hladinou;

·      dusík ako súčasť vdychovaného vzduchu môže mať v hĺbkach pod 50 metrov až halucinogénny efekt;

·      kyslík ako súčasť vdychovaného vzduchu sa v hĺbkach pod 50 metrov stáva pre organizmus toxickým;

·      jedným z najväčších nepriateľov potápača je podchladenie (hypotermia);

·      dekompresná choroba (t. j. vytváranie bubliniek dusíka alebo iného v tele rozpusteného inertného plynu v krvi alebo tkanivách potápača počas vynárania sa na hladinu) môže postihnúť aj nádychových potápačov.

Zdroj: F. Novomeský