Odvážny fanúšik cukríkov SKITTLES zo Slovenska, Michal Královič, dorazil so svojím kamarátom Jurajom Adamom domov z adrenalínovej cesty Európou, na ktorej zdolával nástrahy ciest so svojou 24  rokov starou fiatkou vo farbách dúhy. A čo všetko ho na ceste dlhej 7 000 kilometrov stretlo? Prinášame reportáž z Michalových zážitkov na štyroch kolesách.

Od prvého dňa Michalovo SKITTLES autíčko vzbudzovalo pozornosť okoloidúcich, ostatných vodičov a strážcov zákona. Tesne pred hranicami s Českou republikou ho čakala prvá kontrola, pri ktorej sa policajti vypytovali na Michalovu cestu a nakoniec auto udivene pustili ďalej.

Nemecko privítalo SKITTLES tím kvalitnými cestami. „V Nemecku je maximálna rýchlosť medzi mestami 100 kilometrov za  hodinu, čo nám urobilo radosť, ale z pochopiteľných dôvodov sme ju nevyužili,“ hovorí s úsmevom Michal. Cez zástavku v Drážďanoch pokračoval smelo ďalej až za dánske hranice, kde majú rýchlostný limit ako šitý pre veteránov – 80 kilometrov za hodinu.

Štvrtý deň na ceste sa objavili prvé cestovateľské komplikácie v Dánsku, keď SKITTLES posádka zahliadla vodu a dúfala, že sa blíži podľa plánu k mostu cez more. „Radosť nás prešla, keď sme zistili, že nás GPS zaviedla k prístavu a trajektu. Dôvod bol jednoduchý: cez most viedla diaľnica a navigácia bola nastavená tak, aby sa diaľniciam vyhýbala,“ vysvetľuje Michal príčinu asi sto kilometrovej obchádzky. Žiadny vodič nemá kilometre naviac rád, ale v prípade veterána ide o väčší zádrhel. „Keď sme konečne išli správnym smerom, prepichli sme koleso. Vymenili sme ho a v autoservise nám povedali, že máme zničený plášť, takže sme museli zainvestovať do nového,“ hovorí Michal, ktorý celú situáciu bral s humorom a dohovoril sa s dánskym automechanikom, ako to šlo. Ako úplatok mu nechal ako inak cukríky SKITTLES. Potom už nič nebránilo ceste do Kodane, ale vzhľadom k časovej strate si hlavné mesto Dánska prehliadli cestovatelia len zo SKITTLES autíčka.

To ale posádka nevedela, že v piaty deň cesty ich čaká väčšia komplikácia a závada, ktorá zastaví SKITTLES jazdu na celé dva dni. „Prekontrolovali sme palivovú pumpu, filter, karburátor a stále sme si mysleli, že rozdeľovač je v poriadku. Po mnohých telefonátoch sme zistili, že problém je predsa len v rozdeľovači.

Rozobrali sme ho asi miliónkrát, ale nepomohlo to,“ hovorí Michal. Chvíľu to vyzeralo, že bude musieť čakať na zaslanie náhradného dielu až zo Slovenska, ale nakoniec mu zhodou náhod pomohol Holanďan s motokárami, ktorý motorom menších vozidiel rozumel. A SKITTLES jazda mohla pokračovať.

V Osle si užila posádka i vozidlo zaslúžený odpočinok, aby mohla vyraziť ďalej na sever za fjordami a polárnou žiarou. „Zastavili sme pri nórskom Geirangerfjorde, ktorý patrí medzi tie najznámejšie, a dokazovali to i desiatky autobusov s turistami z celého sveta. Dokonca si ma pri fjorde chcel natočiť čínsky turista,“ smeje sa Michal.

Cesta Švédskom sa niesla v znamení krásnej prírody, ale tiež severskej zimy, ktorú si posádka užila hlavne v noci. Mestečko Tornio na hranici Švédska a Fínska malo byť bodom, od ktorého sa SKITTLES dobrodružná cesta opäť stočí na juh. Posádka autíčka sa ale nechala zlákať prísľubom polárnej žiari a zamierila ešte ďalej na sever. „Bohužiaľ, na polárnu žiaru sme nemali šťastie, a tak sme museli i bez nej vyraziť do Helsínk,“ popisuje Michal jedno zo svojich sklamaní.

Ďalšie komplikácie na seba ale nenechali dlho čakať. „Odtrhol sa nám kontakt na rozdeľovači. Snažili sme sa ho narýchlo opraviť lepiacou páskou, aby sme mohli pokračovať, ale príliš  to nefungovalo.

V aute sme však našli zabudnutú nahrievateľnú bužírku, ktorá nás zachránila,“ vraví Michal. V Helsinkách sa SKITTLES auto nalodilo na trajekt do estónskeho Tallinnu. „Vylodenie sprevádzal mierny stres, pretože sme sa pozabudli a potom sme si nemohli spomenúť, na ktorom poschodí sme nechali naše auto, takže sme ho museli chvíľu hľadať. Nehrozilo, že by sme si mohli naše farebné auto spliesť s autom niekoho iného, tak ho nebolo ťažké nájsť“ rozpráva Michal úsmevnú príhodu.

Ďalšou zástavkou na ceste bolo hlavné mesto Litvy. “Cestou do Rigy stále veľmi husto pršalo a našli sme dve miesta, kde fiatka netesní (naozaj len dve!), vyskúšali sme si šmýkanie na ceste, a dokonca sme i predbehli kamión,” komentuje Michal jednu z posledných etáp.

Prvý školský deň bol v znamení pokorenia poľských hraníc. „V utorok ráno sme odložili upratovanie auta a radšej sme sa vydali do Varšavy, kde sme mali čas trochu sa porozhliadnuť,“ rozpráva Michal. Poľské mesto Krakov sa stalo posledným miestom, kde Michal so svojím autom šíril SKITLLES životný štýl, a zamieril domov do slovenskej Trnavy.

Po sedemnásť dennej ceste si posádka malého SKITTLES auta môže oddýchnuť, pretože má adrenalínové dobrodružstvo za sebou. „Niektorí ľudia ani neveria, že sme niečo také mohli dokázať,“ komentuje Michal svoj počin.

Michalovo SKITTLES dobrodružstvo v číslach:

24 rokov staré auto FIAT126P

17 dní na ceste

11 precestovaných zemí

7 000 najazdených kilometrov

O Michalovej ceste

Michalovo dobrodružstvo so SKITTLES sa začalo videom na Youtube, v ktorom požiadal pestrofarebné cukríky o pomaľovanie svojho veterána do farieb dúhy. „Oslovil som SKITTLES, pretože je to značka preslávená originálnymi reklamami a tým, že podporuje nevšedné nápady,“ vysvetľuje Michal.

SKITTLES zareagovali vlastnou výzvou na Facebooku. Michal mal za úlohu získať pre svoj nápad minimálne 1 000 lajkov. To sa mu podarilo a od SKITTLES dostal nie len nový facelift pre svoje auto, ale tiež príspevok na cestu po Európe, a samozrejme, poriadnu zásobu bonbónov SKITTLES.

Michalovo video:

http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=ZyFA922I2xc

Celá Michalova trasa tu.