Väčšina z nás by si priala stravovať sa  vyvážene, no v množstve informácií, ktoré sa o zdravom životnom štýle dozvedáme, sa často nevieme zorientovať. V novootvorenom Inštitúte zdravého života WELKO v Bratislave, ktoré ponúka dlhodobé rekvalifikačné kurzy v oblasti životosprávy a zdravia, ako aj pútavé semináre pod vedením skúsených odborníkov na výživu,  vedia ako na to. O detskej obezite, poruchách príjmu potravy, diétach a chybách pri chudnutí s vedúcou lektorkou inštitútu, Barbarou Svieženou.

1.) Štatistiky uvádzajú, že 70 – 80% súčasných ochorení má priamy alebo nepriamy súvis práve so spôsobom nášho stravovania. Ako sa z vášho pohľadu menia stravovacie návyky ľudí na Slovensku? Čo hovoria štatistiky o výskyte obezity v našej populácii?

Stravovacie návyky sa, rovnako ako všetko, samozrejme menia. Na jednej strane sledujeme úzko vyprofilovanú skupinu uvedomelých jedincov, najčastejšie spojených so špecializovanou pohybovou aktivitou a  tzv. fitnes životným štýlom. Ich percentuálne zastúpenie na Slovensku je však veľmi nízke. Väčšinová populácia sa riadi starými neaktuálnymi a dobe nezodpovedajúcimi stravovacími návykmi, alebo podlieha tlaku reklamy či informácií často vytrhnutých z celkového kontextu, a veľmi často vlastnými „gastrochuťami“. Zo štatistík chorobnosti a mortality Slovákov vyplýva, že umierame na množstvo ochorení, ktorým by sme vedeli predísť malými úpravami stravovacích zvyklostí. Najčastejším metabolickým ochorením na Slovensku je práve obezita. Nadváhou u nás trpí 48% mužov a 35% žien, obezitou ďalších 17% mužov a 26% žien. Podľa toho môžeme usúdiť, že na Slovensku má asi 2 milióny ľudí nadváhu a asi 600 tisíc obezitu. Zo spoločenského hľadiska nadobúda obezita pandemický charakter a to v celosvetovom meradle. Analyzovať súčasné trendy vo výžive je priam nemožné, ale zo sledovania jedálnych zvykov Slovákov vyplýva, že jeme nepravidelne, jeme oveľa viac ako potrebujeme (prevaha energetického príjmu nad výdajom), jeme častokrát nekvalitné potraviny ako z hľadiska nutričnej hodnoty (obsah živín), tak i z hľadiska energetického. V našej strave je často nevhodný pomer medzi živočíšnymi a rastlinnými produktmi (z hľadiska zastúpenia bielkovín a tukov),  príliš veľa technologicky spracovaných potravín s vysokým obsahom aditív a syntetických látok. Zabudli sme na rešpektovanie zásady sezóna/región a veľmi radi zabúdame na pohyb. V dôsledku týchto faktorov (a mnohých ďalších) u nás neustále vzrastá zastúpenie civilizačných ochorení, akými sú v prvom rade kardiovaskulárne choroby, diabetes 2. typu, osteoporóza a tiež nádorové ochorenia. Je už našťastie dosť ľudí, ktorí si tieto súvislosti uvedomujú, avšak problém je v tom, že neexistuje ucelená koncepcia vzdelávania v tejto oblasti, preto i tí, ktorí sa o problém zaujímajú, nemajú možnosť dostať sa k serióznym a najmä uceleným informáciám, aby si dokázali vytvoriť akési sito na príliš často skreslené a dokonca i komerčne motivované články.

2.) Čoraz viac detí trpí obezitou. Aké zdravotné riziká im hrozia?  Ktoré potraviny a jedlá by mali obmedziť a naopak, ktoré by mali konzumovať čo najčastejšie?

Áno, v dnešnej dobe sa obezita detí stala už faktom. Obezitou a nadváhou trpí na Slovensku 13-15 % detí vo veku od 11 do 15 rokov, ako vyplýva z prieskumov Úradu verejného zdravotníctva SR. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že každé piate dieťa na Slovensku má nadváhu, každé desiate je obézne. Ročne v Európskej únii pribúda približne 400 000 detí v školskom veku, z nich má až 85 000 nadváhu. Bohužiaľ je nadhmotnosť detí len odrazom nesprávneho životného štýlu ich rodičov, v prvom rade chýb v stravovaní a nedostatok pohybu. Vysoká váha až obezita v detskom veku vytvára podhubie pre veľmi skorý prejav všetkých ochorení súvisiacich s týmto fenoménom. Ako už bolo povedané, ide o rôzne typy srdcovo-cievnych ochorení, vysoký krvný tlak, metabolické ochorenia, diabetes a pod. Obezita znižuje celkovú pohyblivosť detí a zhoršuje kvalitu ich života aj z hľadiska sociálneho. S cieľom prevencie by mali rodičia dbať na to, aby deti nejedli (alebo aspoň významne obmedzili) výrobky z bielej múky a obsahujúce rafinovaný cukor - sladké tyčinky, keksy, sušienky, cukríky a hlavne sladené nápoje. Vylúčiť by sme mali aj margaríny a priemyselne upravené tuky a oleje, rôzne typy údenín a výrobkov obsahujúcich vysoké percento soli. Prednosť v stravovaní detí by mala mať „živá potrava“, t.j. čo najmenej priemyselne spracovaná, celozrnné produkty, ovocie a zelenina v závislosti od sezóny, kvalitné mäso, zakysané mliečne výrobky a pod. Výbornou pomôckou je koncepcia Zdravého taniera, ktorého autorkou je Mgr. Margit Slimáková, PhD.

3.) Kým na jednej strane stúpa počet ľudí, ktorí bojujú s obezitou,  na druhej strane sa stretávame s fenoménom porúch príjimania potravy. Čo sa deje v organizme mladého človeka, ktorý dlhodobo odmieta prijímať potravu? Ako v takýchto prípadoch prebieha podpora v oblasti výživy?

Poruchy príjmu potravy sú jedným z najčastejších, a pre svoj chronický priebeh a závažné somatické, psychické a sociálne dôsledky, aj jedným z najzávažnejších ochorení dospievajúcich dievčat a mladých žien. Spôsobujú dlhodobé problémy nielen postihnutým, ale aj ich sociálnemu okoliu. Niektoré príznaky mentálnej anorexie je možné pozorovať takmer u 10 % dievčat na konci puberty. Neskôr pribúda tých, ktorým sa nedarí prispôsobovať zníženému energetickému príjmu a začnú sa prejedať. Zo skúsenosti vieme, že už prehnaná pozornosť venovaná postave a telesnej hmotnosti, nadmerný strach z priberania, prísne redukčné diéty a hladovky, excesívne cvičenie a pocit prejedenia môžu byť príznakom porúch príjmu potravy v ich latentnej forme. Na Slovensku však v súvislosti s tabuizáciou celej problematiky vznikla hmatateľná diera, ktorú čiastočne zapĺňa jediné občianske združenie venujúce sa problematike PPP (F50). Pomocou by mohla byť spolupráca špecializovaných poradcov pre výživu  pri tvorbe jedálneho lístka, ktorý by zodpovedal aktuálnemu dennému energetickému výdaju, za súčasného zohľadnenia pestrosti volenej potravy. Pri budovaní takéhoto typu jedálneho lístka berieme na zreteľ potraviny, ktorým sa ľudia s poruchami príjmu potravy z rôznych dôvodov vyhýbajú a taktiež je potrebné vždy rešpektovať ich možný pretrvávajúci strach z priberania.

4.) Aký máte názor na „zaručené diéty“? Prečo vlastne priberáme?

Medzi pojmom diéta a výživa je diametrálny rozdiel. Diéta je stravovací režim, v ktorom sú cielene zo stravy vylúčené niektoré zložky. Ako taká má samozrejme opodstatnenie pri rôznych ochoreniach, ako sú napríklad diabetes mellitus, celiakia, choroby žlčníka, Crohnova choroba, a mnoho ďalších. Výživa je naopak stravovací režim, kedy telu dodávame stravou všetky potrebné živiny v dostatočnom množstve. Rôzne „zaručené diéty“ zamerané na redukciu telesnej hmotnosti jednoducho  nefungujú. Nefungujú preto, že všetky majú dočasný charakter. Racionálna výživa nie je záležitosťou jedného mesiaca ani pol roka, a dokonca ani roka. Je to záležitosť trvalá a je to otázka životnej filozofie a úcty k svojmu zdraviu. Naše priberanie je spôsobené veľmi jednoduchým pravidlom - prijímame viac ako vydávame, a ešte aj v nesprávnych pomeroch.

5.) Takmer 23 rokov experimentujete s rôznymi alternatívnymi výživovými štýlmi. Máte skúsenosti s vegánskou i vitariánskou stravou. Čo je na základe vašich poznatkov optimálna výživa?

Aj vďaka mojim dlhoročným experimentom s rôznymi spôsobmi stravovania som dospela do štádia optimalizácie a individualizácie. To znamená, že jem to, čo sa mi z dlhodobého hľadiska ukázalo ako optimálne pre moje zdravie, vitalitu a celkový pocit pohody. Inklinujem k prirodzenej výžive, ktorú nám ponúka samotná príroda - potravinám čo najmenej upraveným varením, pečením, smažením, pasterizáciou, konzervovaním, rafináciou či doplneným o umelé látky a chemikálie. Sacharidy najmä v komplexnej forme - pšeno, pohánka, amarant, quinoa, bielkoviny najmä rastlinné zastúpené v rôznych formách orechov a strukovín, tuky v pevnej forme - teda ako semienka (ľanové, slnečnicové, konopné, chia, tekvicové), vo forme plodov ako je avokádo alebo kvalitných rastlinných olejov. Najväčšiu váhu by sme mali dať na široký výber zeleniny a ovocia. V prirodzených potravinách je nesmierne množstvo liečivých substancií a svetová medicínska veda začína prehodnocovať svoj kladný vzťah k syntetickým liekom a záporný vzťah k dietoterapii a fytoterapii.

6.) Aké  najčastejšie chyby robia ľudia v stravovaní, ktorí sa rozhodnú schudnúť? 

Najčastejšia chyba je, že sa do toho pustia takpovediac amatérsky a s nedostatkom informácií, alebo nesprávnych informácií. Keď sa nám pokazí auto, alebo čokoľvek v domácnosti, dáme to opraviť profesionálom. Prečo teda tak hazardujeme so svojim vlastným zdravím? Najčastejšie sa ľudia rozhodnú, že obmedzia porcie, vynechajú večere, vynechajú cukor do čaju alebo kávy a začnú si kupovať tmavé pečivo v presvedčení, že je zdravšie (ono je len zafarbené meltou, alebo karamelom), začnú jesť light výrobky, piť light nápoje a pod. Niektorí naviac začnú navštevovať fitness centrum – a výsledok? Žiadny, alebo žalostný. Tak sa nechajú zlákať „zaručenými“ prípravkami – doplnkami stravy, rôznymi koktejlami a podobne. Kým človek nepochopí, že o svoje zdravie sa musí starať sám a to priebežne a preventívne a že tá prevencia nie je len  otázkou výživy, ale je to celý komplex opatrení – a to konkrétne – protistresová prevencia, výživa, pohybové aktivity, relaxácia a regenerácia a tiež prevencia proti škodlivým návykom – tak nemá šancu na trvalý a dobrý výsledok z dlhodobého hľadiska. Komplex týchto opatrení sa dnes moderne nazýva wellness. A wellness je životná filozofia zameraná na zdravý, dlhý a plnohodnotný život.