Srdcová arytmia

Pojmom arytmia označujeme súhrnne všetky poruchy srdcového rytmu. Vznikajú ako dôsledok nesprávneho fungovania elektrických impulzov v srdci, ktoré mu dávajú „príkazy“ na zmršťovanie a uvoľňovanie. Srdce pri arytmii tlčie buď príliš rýchlo, alebo príliš pomaly, alebo jeho funkcia kolíše. Postupne stráca svoju funkciu a nedokáže efektívne pumpovať krv do orgánov a tkanív, takže napríklad pľúca či mozog tiež nemôžu správne fungovať a dochádza k poškodeniu organizmu.

Srdcovú arytmiu môžeme rozdeliť na 2 základné skupiny:

1.    bradyarytmia (bradykardia) – srdcová činnosť je pomalá alebo vynecháva

2.    tachyarytmia (tachykardia) – akcia srdca je príliš rýchla

Poznáme viacero typov srdcových arytmií:

·      Fibrilácia predsiení

·      Bradykardia

·      Poruchy prenosu vzruchov v srdci

·      Tachykardia

·      Komorová fibrilácia

Srdcový infarkt

Naše srdce potrebuje k svojej funkcii dostatok kyslíka. Pokiaľ sa prúdenie krvi k srdcu výrazne obmedzí alebo úplne zastaví, dôjde k srdcovému infarktu. Príčinou je postupné hromadenie tukových usadenín v cievach, ktoré zásobujú srdce kyslíkom a živinami - ateroskleróza. Je to pomalý proces, avšak časom sa môže stať, že sa časť usadeniny uvoľní, okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina a tá môže zablokovať prúdenie krvi cez srdcový sval. Keď srdce nedostáva dostatok kyslíka a živín, hovoríme o ischémii. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie.

Okrem aterosklerózy môže byť srdcový infarkt spôsobený aj silným kŕčom, ktorý stiahne cievu vyživujúcu srdce. Lekári zatiaľ nevedia, prečo k nemu dochádza, môže sa objaviť nielen na cievach poškodených aterosklerózou, ale aj na zdravých.

Niekedy vzniká srdcový infarkt náhle, jeho prejavy sú intenzívne a ľahko rozpoznateľné. Väčšinou však k nemu dochádza postupne, prejavuje sa miernou bolesťou alebo neurčitým pocitom diskomfortu na hrudníku

Zväčšenie srdca (Kardiomegália)

Chorobné zväčšenie srdca, odborne kardiomegália, je ochorenie, ktoré obyčajne vzniká v dôsledku vysokého krvného tlaku alebo koronárnej choroby srdca. Zväčšené srdce nedokáže správne a dostatočne účinne pumpovať krv, čo vedie ku kongestívnemu srdcovému zlyhaniu (= ochorenie, pri ktorom je oslabená schopnosť srdca naplniť sa dostatočným množstvom krvi alebo ju prepumpovať do tela a tak ho zásobovať živinami a kyslíkom). Väčšina ľudí so zväčšeným srdcom musí celý život užívať lieky. Najčastejšou príčinou zväčšenia srdca je zablokovanie správneho prúdenia krvi do srdca (koronárna choroba srdca) a vysoký krvný tlak.

Príčiny vzniku srdcovocievnych ochorení

Príčiny vzniku chorôb srdca sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho ochorenia.

Najčastejšou príčinou kardiovaskulárnych problémov, teda tých, ktoré postihujú srdce a cievy, je ateroskleróza, pri ktorej sa v stenách  ciev hromadia tukové usadeniny a zužujú jej priesvit. Vysoký krvný tlak súčasne spôsobuje, že steny ciev hrubnú a strácajú svoju ohybnosť.  Tieto procesy bránia správnemu prúdeniu krvi k orgánom a tkanivám.

Poruchy srdcového rytmu – arytmie zase vznikajú ako dôsledok vrodených chorôb srdca, koronárnej choroby srdca, prekonaného infarktu,  vysokého krvného tlaku, ale príčinou môže byť aj porucha srdcových chlopní, cukrovka, fajčenie, nadmerné užívanie alkoholu alebo kofeínu, užívanie drog, stres, ako aj niektoré lieky a výživové doplnky.

Infekcie srdca, ako je perikarditída (zápal osrdcovníka), endokarditída (zápal chlopní a vnútornej výstelky srdca) či myokarditída (zápal srdcového svalu), môžu spôsobiť baktérie, vírusy, parazity, ale aj lieky, ktoré môžu vyvolať alergickú alebo toxickú reakciu, napríklad niektoré antibiotiká. Infekcia srdca môže vzniknúť aj ako dôsledok niektorých iných ochorení, hrozí napríklad pacientom so systémovým lupusom či zápalom ciev.

Zvládnuť ochorenie nie je vždy jednoduché

Ochorenie srdca pre každého znamená novú životnú situáciu. Pre pacientom stoja mnohé výzvy a určite aj obavy. Dobrou správou je, že vďaka pokrokom v medicíne je už v súčasnosti väčšina ochorení srdca liečiteľná a aj akútne príhody, ako je srdcový infarkt či cievna mozgová príhoda už dnes väčšina pacientov prežíva, ak sa včas dostanú do rúk lekárov.

Nasledujúce kroky pomáhajú ľuďom s ochorením srdca a ciev zvládať ich ochorenie lepšie:

·      Pravidelné návštevy lekára a dodržiavanie jeho odporúčaní.

·      Vyhýbanie sa jedlám s vysokým obsahom soli a sodíka.

·      Aeróbne cvičenia podľa odporúčaní lekára.

·      Psychická pohoda – koníčky, stretávanie sa s priateľmi...

Prvé týždne až mesiace po diagnostikovaní ochorenia srdca, prekonanom srdcovom infarkte, cievnej mozgovej príhode či chirurgickom zákroku na srdci pacienti čelia množstvu emócií ako je strach, depresia, hnev či pocit osamelosti.

Strach zo smrti

Často prežívajú strach zo smrti alebo bolesti. Mnohí sa stávajú veľmi citliví k akýmkoľvek zmenám na ich tele, najmä keď zacítia bodavú bolesť alebo sa cítia príliš unavení. Môžu byť plačliví, ale aj sa bezdôvodne nahnevať. Niektoré z týchto emócií sú priamym dôsledkom prekonaného infarktu či mozgovej príhody, iné sú zase prirodzenou súčasťou procesu zotavovania. Pacienti by na seba nemali byť prísni. Mali by si dopriať dostatok času, aby sa mohli vyrovnať s novými skutočnosťami.

Závislosť od najbližších

Niektorí pacienti si vytvoria neopodstatnenú závislosť od svojich najbližších – často preto, že sa boja. A naopak – niektorí „opatrovatelia“ držia až príliš pevnú kontrolu nad tým, ako sa ich blízky lieči, čím mu bránia stať sa nezávislým. V takomto prípade je potrebné nájsť zdravú rovnováhu.

Depresia

Častým problémom, s ktorým pacienti s ochorením srdca zápasia, sú depresie. Obyčajne sú mierne a trvajú len krátkodobo, aj keď niekedy sa objavujú aj závažnejšie prípady. Depresia môže znížiť pacientovu motiváciu rýchlo sa zotaviť a tiež výrazne zvyšuje riziko ďalších problémov so srdcom v budúcnosti. Výskumy ukazujú, že pacienti s depresiou majú vyššie riziko, že sa u nich srdcový infarkt či mozgová mŕtvica objaví opakovane. Našťastie, depresia sa dá liečiť, preto pacient zápasí s intenzívnejšími pocitmi strachu, úzkosti či beznádeje, mal by o tom povedať svojmu lekárovi.

Úspešná liečba

Pre väčšinu pacientov s ochoreniami srdca je najúčinnejšou metódou liečby užívanie liekov, ktoré pomáhajú zmierniť príznaky ochorenia, bránia vzniku komplikácií a znižujú riziko hospitalizácií. Napriek tomu štúdie ukazujú, že mnohí pacienti prestanú lieky užívať a nedodržiavajú odporúčania lekárov, a to buď kvôli vedľajším účinkom, ale často len preto, že si myslia, že už liečbu nepotrebujú. Zanechanie liečby však môže byť veľmi nebezpečné!

Základom úspechu je spolupráca pacienta s  lekárom. Lekár by mal vedieť o všetkých liekoch, ktoré pacient užíva, vrátane voľnopredajných. Pokiaľ pacientovi liečba nevyhovuje alebo pociťujete nežiaduce účinky, mal by o tom povedať svojmu lekárovi. Ten mu určite nájde taký liek, ktorý bude „sedieť na mieru“. Pacient by nikdy nemal svojvoľne prestať užívať lieky a ani si meniť jeden prípravok za iný bez porady s lekárom (platí to aj pre generické lieky, ktoré majú rovnakú účinnú látku, ako pôvodný liek). Aj malé rozdiely v dávke totiž môžu spôsobiť problémy.

Zmena stravovania

Zdravé stravovanie je jedna z najmocnejších zbraní, ktorou môžu pacienti bojovať s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je to faktor, ktorý môžu sami jednoducho ovplyvniť. Ak strava obsahuje veľa ovocia a zeleniny, orechov, celozrnných výrobkov a rastlinných náhrad mäsa, ako je napríklad sója, pomáha pacientom udržať pod kontrolou viacero rizikových faktorov, ktoré ohrozujú ich srdce, ako napríklad:

·      Vysokú hladinu celkového cholesterolu v krvi

·      Vysokú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu

·      Vysokú hladinu tukov

·      Vysoký krvný tlak

·      Nadváhu a obezitu

·      Metabolický syndróm

·      Diabetes - cukrovku

Prečo prestať fajčiť

Fajčenie je najvýznamnejší rizikový faktor vzniku srdcovocievnych ochorení. Už po roku od ukončenia fajčenia klesá riziko koronárnej choroby srdca až o 50 %. Skoncovať s týmto zlozvykom nie je jednoduché, no lekár s tým pacientovi rád pomôže. Fajčenie totiž odoberá z  krvi kyslík, stresuje srdce a spôsobuje, že sa krvné bunky lepia dohromady, čo často vedie k vysokému krvnému tlaku, ochoreniam srdca a pľúc, mozgovej mŕtvici, či skoršej smrti. Vyššie riziko týchto ochorení majú aj pasívni fajčiari. Podľa odborníkov si fajčiari každou vyfajčenou cigaretou skracujú život o 5 minút.

Čo sa deje v tele po poslednej cigarete:

·      Asi 2 hodiny po poslednej cigarete klesne hladina nikotínu v krvi. Môže trvať asi 2 dni, kým sa vyplavia všetky zvyšky nikotínu.

·      Asi po 8 hodinách sa hladina kyslíka v krvi zvýši na normálne hodnoty a srdcový tep sa spomalí. Klesne aj krvný tlak, i keď môže trvať od 3 do 30 dní, kým sa jeho hodnoty celkom upravia.

·      Asi o 12 a 24 hodín sa z tela vylúči oxid uhoľnatý. Zlepšuje sa výkonnosť pľúc, zmierňuje sa dýchavičnosť.

·      Po 24 hodinách začína klesať riziko infarktu.

·      Po niekoľkých dňoch sa človek začne cítiť sviežejšie. Chuťové bunky opäť ožijú a navracia sa čuch.

·      Po 2 týždňoch nefajčenia sa výrazne zlepšuje krvný obeh a funkcie pľúc.

·      V priebehu niekoľkých dní sa začne z pľúc uvoľňovať nahromadený hlien. Ten človek vykašliava ešte niekoľko týždňov po poslednej cigarete. Pľúca sa obyčajne vyčistia v priebehu 3 mesiacov.

·      Po 1 až 9 mesiacoch postupne ustupuje kašeľ aj dýchavičnosť, v prieduškách sa obnovujú bunky s riasinkami, ktoré znižujú riziko infekcií a čistia pľúca.

·      Po 2 rokoch výrazne klesá riziko srdcovocievnych chorôb.

·      Po 5-10 rokoch klesá riziko rakoviny pľúc na polovicu. V priebehu 10-20 rokov je rovnaké, ako u nefajčiarov.

·      Po 15 rokoch klesá riziko náhlej srdcovej smrti a srdcového infarktu takmer na rovnakú úroveň, ako u nefajčiarov.

Rizikové faktory

·      Vek – srdce s pribúdajúcim vekom prirodzene slabne a zároveň aj cievy môžu byť v staršom veku poškodené alebo zúžené, čo vedie k vyššiemu riziku vzniku srdcovocievnych ochorení.

·      Pohlavie – muži majú vo všeobecnosti vyššie riziko ochorení srdca ako ženy. Po prechode sa však riziko aj u žien zvyšuje

·      Rodinná anamnéza – pokiaľ sa v rodine vyskytuje koronárna choroba srdca (ischemická choroba srdca), hrozí vyššie riziko vzniku srdcovocievneho ochorenia, najmä ak sa objavila u priamych príbuzných v mladšom veku (to znamená u mužov pred 55. rokom a u žien pred 65. rokom).

·      Fajčenie – nikotín sťahuje krvné cievy a zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev, čo zvyšuje riziko aterosklerózy. Fajčiarom tiež hrozí vyššie riziko srdcového infarktu.

·      Nesprávne  stravovanie – strava bohatá na tuky, soľ a cholesterol môže prispieť k vzniku srdcovocievnych ochorení.

·      Vysoký krvný tlak – neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje krvné cievy i srdce.

·      Vysoká hladina cholesterolu v krvi – vysoké hladiny cholesterolu zvyšujú riziko tvorby usadenín v cievach a vzniku aterosklerózy. Zanášanie ciev môže byť dôsledkom vysokej hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, alebo naopak nízkej hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu.

·      Diabetes – cukrovka zvyšuje riziko vzniku ochorení srdca. Tieto choroby majú viacero spoločných rizikových faktorov, medzi ktoré patrí najmä obezita a vysoký krvný tlak.

·      Obezita – vysoká hmotnosť obyčajne zhoršuje „účinok“ iných rizikových faktorov.

·      Nedostatok fyzickej aktivity – málo pohybu zvyšuje riziko mnohých ochorení srdca a tiež podporuje pôsobenie iných rizikových faktorov.

·      Stres – dlhodobý intenzívny stres postupne ničí krvné cievy a tiež zhoršuje účinky iných rizikových faktorov.

·      Zlá hygiena – nedostatočná hygiena prináša vyššie riziko vírusových i bakteriálnych infekcií, ktoré môžu napadnúť aj srdce, najmä ak už je oslabené nejakým ochorením alebo inými rizikovými faktormi.