Ak máte rady ženské romány, jej tvorbu asi poznáte. Marta Fartelová napísala už osem kníh – naposledy to bol román Črepiny spomienok. Hoci pôsobí vo firme, ktorá sa venuje predaju strojárskych komponentov, na písanie si vždy čas nájde. Prečo si vôbec sadla k počítaču a začala tvoriť príbehy? „Asi to bol spôsob, ako prejaviť nahromadené emócie a nechať vyplávať na povrch môj vnútorný svet, čo mi moja práca plná strohých čísiel a technických údajov príliš nedovoľovala. Ktovie... Dnes však viem, že mi písanie prináša potešenie a tiež možnosť, ako sa prihovoriť ľudom prostredníctvom postáv z mojich románov,“ hovorí Marta. Jej životným mottom je heslo: „Šťastie je cesta, nie cieľ.“ Porozprávala nám o tom, čo rada číta, ale aj o tom, či jej dve dcéry čítajú jej knihy.

Marti, vyšlo ti osem úspešných kníh, čo je naozaj krásne číslo. Ktorá bola tá ostatná a priblíž nám jej dej...

Črepiny spomienok – je príbehom dvoch žien, ktoré sa stali dobrými priateľkami napriek tomu, že ich relatívne nič nespájalo. Mladšia so žien prežíva svoje neľahké detstvo, poznačené otcovou tyraniou, pomaly a veľmi opatrne dospieva, spoznáva prvú lásku a prežíva úskalia mladosti, staršia so žien – rehoľná sestra, naopak spomína na svoje dievčenské roky, poznačené totalitným režimom a snaží sa byť svojej mladšej priateľke oporou, ale aj radkyňou. Avšak to, ako sa uzavrie kruh ich osudov, sa čitatelia dozvedia už priamo v mojej knihe...

Chystáš aj niečo nové? Patríš medzi autorov, ktorí sa snažia každoročne vydať jednu knihu – čiže bude nová aj tento rok? O čom bude?

Pokúšam sa o to, ale ešte by som radšej nepredbiehala, lebo ďalšia kniha nie je ešte v štádiu, kedy by som si trúfla povedať, že ju určite stihnem dopísať,  aby vyšla ešte tento rok. Ale určite by som bola rada. Vždy mám trochu problém hovoriť predčasne o knihe, ktorá ešte nie je dopísaná, pretože neviem, či s ňou budem spokojná ja a samozrejme i vydavateľstvo.  Ale verím, že opäť bude plná emócií a znovu dá čitateľom a hlavne čitateľkám možnosť zamyslieť sa nad zaujímavými témami, ktoré prináša sám život.

Aké knihy alebo autorov si vyberáš ty sama?

Myslím si, že mám dosť široký záber. Ak sa mi zapáči nejaká kniha, tak zvyčajne potom cielene vyhľadávam autora. Asi najlepšie je vidieť na mojej knižnici, ktorí autori ma „presvedčili“, najväčšie zbierky mám od: Isabelly Allendeovej, Nicolasa Sparksa, Johna Steinbecka, Sidneyho Sheldona, Hanu Zelinovú, Joy Fieldingovú, Dominika Dána, Khaleda Hosseiniho... No a samozrejme, množstvo kníh si požičiavam z knižnice – mám rada detektívky, ale aj romantiku, nevyhýbam sa historickým románom, mám rada knihy s príbehmi zo vzdialených kútov sveta, nepoznaných kultúr, rada si prečítam aj dobré sci-fi.  Som asi dosť univerzálny a najmä vášnivý čitateľ.

Máš dve dcéry, čítajú aj tvoje knihy? Hodnotia maminu-spisovateľku?

Staršia dcéra Martuška číta moje knihy a myslím, že sa jej páčia. Mladšia Ninka má ešte len osem, tak sa ešte skôr venuje rozprávkam a strašidelným príbehom, ktoré patria k jej veku.

Myslíš si, že by sa niektorá z nich mohla uberať literárnou cestou?

Obe rady čítajú a milujú príbehy (moja mama im vždy rozpráva rôzne krásne vymyslené, ale aj skutočné príbehy), Ninka je presvedčená, že bude spisovateľkou. Martuška skôr vášnivo prepadla športu, takže neviem, či bude mať čas a chuť na niečo iné. Ale určite ich budem podporovať v tom, čo si zvolia.

Podľa fotografií i tvojej štíhlej postavy je jasné, že máš blízky vzťah k športu, asi najmä k lyžovaniu.

Šport mám veľmi rada, aj keď som žiaden nerobila aktívne. Rada lyžujem, plávam, bicyklujem, keď mám možnosť rada si zahrám volejbal. V poslednom čase som si mimoriadne obľúbila korčuľovanie - pravidelne každý víkend, už viac ako rok, chodievam na zimný štadión a tú hodinku na korčuliach si neskutočne užívam, zároveň musím povedať, že to je skutočne efektívny šport a dobre vplýva nielen na moju líniu, ale aj na moje zdravie a kondičku.

(red)

Foto: Archív M. Fartelovej